Bulharská republika

BULHARSKO Bulharská republika

Rozloha: 110 994 km štvorc. Počet obyvateľov: 8 300 000 (1998)
Hustota zaľudnenia: 75 obyv./km štvorc.

Štátne zriadenie: parlamentná republika
Administratívne usporiadanie: 9 krajov (oblast) + 28 provincií

Nezávislosť: 3.3.1878 spod Osmanskej ríše – prví osadníci na území okolo
7 stor.n.l. – vznik Bulharskej ríše / r.680 n.l. /
1946 – po II.svet.vojne sa Bulharsko stáva Bulharskou ľudovou republikou
/satelit ZSSR/
1990 – ukončená vláda komunistov prvými slobodnými voľbami

President: Georgi PURVANOV (since 22 January 2002)
Premiér: Simeon SAXE-COBURG-GOTHA (since 24 July 2001) – S. Saksekoburgotskij – bývalý monarcha, cár, žijúci do r.1996 v exile v Španielsku a USA – v r.1943 nastúpil ako 6-ročný na trón, avšak v r. 1946 bol v zinscenovanom referende zosadený

Posledné voľby boli 18.11.2001, ďalšie budú v r.2006

Politické strany:

NDS – Národné hnutie Simeona II. – tzv.cárska strana, v poradí už 285. od demokratických zmien v krajine, má 120 miest z 240 členného parlamentu
ODS – Spojené demokratické sily
BSP – Bulharská socialistická strana

15.2.2000 – zahájené rozhovory o vstupe do EÚ

EÚ požaduje pred vstupom splnenie najmä:
-uzavretie 4 zastaralých jadrových reaktorov v Kozloduji
-pokračovanie hospodárskych reforiem
-v r. 2006 by malo byť Bulharsko prijaté za člena EÚ po splnení požiadaviek

Poloha: JV Európa
Susediace štáty: Greece 494 km, The Former Yugoslav Republic of Macedonia 148 km, Romania 608 km, Serbia and Montenegro 318 km, Turkey 240 km

Hlavné mesto: Sofija/Sofia 1 141 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv.,
Burgas 205 000 obyv. Najvyšší bod: Musala - 2925 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Marica
Úradný jazyk: bulharčina
Mena: leva (1 leva = 100 stotiniek)
Štátny sviatok: 3. marec ( Deň vyslobodenia spod tureckej nadvlády, 1878)
Rasové a národnostné zloženie: Bulhari (82 %), Turci (7 %), Cigáni (5 %), Macedónci (3%), iné (3 %)
Náboženstvo: pravoslávne (88 %), islamské (10 %), evanjelické (1 %), iné (1 %)
Urbanizácia: 69 %
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 75 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 19 ‰
Analfabeti: 2,1 %
Nezamestnanosť: 12,5 %
Podiel na tvorbe HDP: > Poľnohospodárstvo 12%, priemysel 33%, služby 55%
HDP: 1190 USD/obyv. Poloha:
Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova.

Má prístup k Čiernemu moru / 378 km / a jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Priemerná nadmorská výška Bulharska je 470 m. Najdlhšie bulharské pohorie je Stará planina, ktorá prechádza stredom krajiny. Hlavný horský hrebeň sa tiahne v smere západ východ v dĺžke asi 600 km a rozdeľuje krajinu na dve takmer rovnaké časti. Južnú časť Bulharska zaberá Rilsko-rodopský masív, ktorý je tvorený viacerými menšími pohoriami ako sú pohoria Rila, Pirin, Rodopy a ďalšie menšie výbežky.
Pohorie Rila prevyšuje všetky bulharské pohoria. Pôsobí mimoriadne impozantne.
Vo vysokopoložených častiach pohoria je vyše 150 jazier. Najvyšším končiarom Rily a juhovýchodnej Európy je Musala (2925 m). Názov Rila je tráckeho pôvodu a znamená pohorie bohaté na vodu. Tu pramenia rieky Marice, Iskaru, Mesty a ďalšie. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabuľa pri Dunaji.
V západnej časti Bulharska sa osamelo týči menšie ale dosť vysoké pohorie Vitoša,
s najvyšším Čiernym vrchom (2290 m). Na úpätí Vitoše sa rozprestiera hlavné mesto Sofia. Vďaka tomu sa Vitoša stala národným parkom. Podnebie
Juh a východ má stredomorské podnebie s teplými a suchými letami a miernymi vlhkými zimami. Sever a západ je kontinentálnejší s chladnejšími zimami.

Hospodárstvo
V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dosť výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas).

Významnú úlohu zohráva v hospodárstve krajiny cestovný ruch.

Významné mestá

Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv.