O vzniku mesta a samotnom povode jeho pomenovania hovoria dnes uz len legendy. Jedna spomina ako prvych osadnikov banikov z nemecko-talianskej oblasti Tirolska,z mesta Bressano,ktori nazvom svojho rodneho mesta pomenovali novu osadu pri Hrone.Prva pisomna znienka o uzemi,na ktorom mesto neskor vzniklo,pochadza z roku 1265,avsak o existencii banickej osady svedci az privilegium s mestskymi vysadami,ktore Breznu udelil Ludovit I. 14.augusta 1380. Nazvy Bryznabanya,Brezenibanya a Breznobanya dokumentuju pociatocnu banicku orientaciu najstarsich obyvatelov mesta. Na sklonku 15. a zaciatkom 16. storocia muselo mesto celit utokom lupcianskych hradnych panov Doczyovcov,ktori nerespektovali jeho mestske vysady ani uzemne prava. Spor vyvrcholil v roku 1517,kedy Ladislav Doczy so svojimi oddielmi vyraboval a vypalil cele mesto,pricom zhorela aj prva sakralna stavba,na namesti stojaci Kostol Blahoslavenej Panny Marie. Tabulova malba svatej Barbory z kridloveho oltara a polychromovana drevorezba madony s dietatom,pochadzajuce z konca 15. storocia, v sucastnosti ulozene v kaplnke Piaristickeho klastora, su jedinymi pamiatkami zachovanymi zo spominaneho kostola. Najstarsim zachovalym symbolom mesta je mestsky erb,ktoreho sucastou je obrneny rytier, v miesrnych tradiciach stotozneny s postavou Bomburu,hrdinom z protitureckych vojen. V obdobi stavovskych povstani sa mesto stalo akousi krizovatkou,kde sa kurucke vojska striedali so zoldnierskou armadou. Prislub nabozenskej slobody pre evanjelicke obyvatelstvo,ktore tvorilo v meste vacsinu,byval casto podnetom k porusovaniu lojalnosti voci panovnikovi a k materialnej podpore povstalcov. V tychto nepokojnych casoch povysil panovnik Ferdinand III. 12. februara 1650 Brezno na slobodne kralovske mesto. Po potlaceni protihabsburgskych povstani nasledovala nasilna rekatolizacia. Vyznamni siritelia reformacnych myslienok a vzdelanosti Jan Milochovsky a Jan Simonides boli obvineni z vlastizrady a vyhnani z mesta. Vzdelanosti a skolstva sa ujali piaristi,ktori posobili v meste az do roku 1857. Pritomnost cisarskych zoldnierov z Francuzska a Talianska pocas stavovskych povstani v Brezne pripominaju uz len v podvedomi starych Breznanov zachovane pomenovania miestnych casti "Burgundia" a "Venecia".Ukoncenim dlhotrvajucich sporov a vojnovych konfliktov v monarchii 18. storoci obnovila sa aj hospodarska aktivita mesta.