Je však pravdepodobné, že aj naďalej bude západ rokovať s jednotným Ruskom.
Podľa Skorodochova 1994 sú varianty riešenia krízy ruskej štátnosti nasledovné:
1. rozpad Ruska na jednotlivé štáty v prípade, že sa nepodarí predísť ekonomickému kolapsu a dôjde k strate kontroly centra nad politickou situáciou,
2. východisko z krízy cestou zavedenia autoritatívneho režimu – extrémna koncepcie presadzovaná komunistickou stranou a liberálnodemokratickou stranou (V. Žirinovský),
3. upevnenie skutočnej federácie – predpokladá pozitívne výsledky v ekonomickej a ja politickej reforme, riešenie národnostných rozporov. Realizácia tohto variantu sa opiera o silné regióny, jasnú deľbu kompetencií a vzťahov medzi nimi a centrom.

2.12 Súčasná štruktúra Ruskej federácie

Rusko sa skladá z 89 jednotiek: 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 1 autonómna oblasť, 6 krajov, 49 oblastí a 2 autonómne federálne mestá. V súčasnosti sa pod pojmom federácia v Rusku chápe predovšetkým vzťah medzi vládnym centrom v Moskve a lokálnymi 21 republík tvoriacimi súčasť Ruska. Tento vzťah je pomerne napätý a konfliktný, čo vyúsťuje do požiadaviek republík o väčšiu autonómiu. 2.13 Vzťahy Ruska a USA

Vzťahy Ruska s najväčším rivalom z čias studenej vojny sú momentálne dobré. Rusko malo námietky proti rozširovaniu NATO smerom na východ, ktoré USA výrazne podporovalo. Ale po teroristických útokoch 11. septembra 2001, kedy sa NATO zmenilo na nástroj boja protiteroristickej koalície sa názor Ruska otočil o 180°, a dnes sú už badať snahy vstupu Ruska do NATO.

2.14 Vojna proti Čečensku

V decembri 1994 vydal prezident Boris Jeľcin rozkaz vojensky intervenovať v Čečensku, ktoré v októbri 1991 vyhlásilo na Rusku nezávislosť. Čečenský prezident Džochar Dudajev prejavil niekoľkokrát ochotu k jednaniu, ale ruské vojská však postupovali ďalej do vnútrozemia. Kaukazské národy v Rusku a susedné štáty mobilizovali dobrovoľníkov na podporu Čečenska. Obsadenie hlavného mesta Grozného ruskými jednotkami začiatkom februára 1995 nebolo možno zabrániť. Boje sa potom presunuli do ostatných častí zeme.

2.14.1 Pozadie vojny

Čečenci kládli od 18.století najväčší odpor ruskej nadvláde. V 19.století bojovali na strane moslimov vo vojne kaukazských národov proti Rusom. V roku 1936 sa Čečensko stalo autonómnou republikou v rámci RSFSR.V roku 1944 nechal Josef V. Stalin deportovať Čečencov do Strednej Ázie a Kazachstanu za údajnú kolaboráciu s nemeckými okupantmi za druhej svetovej vojny.