Táto španielska jaskyňa sa stala na dlhú dobu symbolom paleolitického maliarstva, ktorému vďačíme za prekrásne jaskynné galérie objavené vo Francúzsku a Španielsku. Iba v posledných rokoch sa hovorí o nástenných maľbách a kresbách aj z iných častí sveta. Aj na Slovensku máme jednu v Domici, v Slovenskom krase, no ani tá nevznikla v staršej dobe kamennej. S veľkou pravdepodobnosťou je dielom neolitických pastierov (3). Ďalší obraz z Altamiry (4) svedčí o tom, že paleolitické umenie vzniklo z hravosti, zo snahy zanechávať po sebe stopy. Základným prvkom bola snaha napodobňovať stopy, aké zanechávali zvieratá alebo aj sami ľudia pri zoškrabávaní blata z jaskynných stien na opravu ohnísk a podobne. Na obrázku vidno, ako sa zvyčajný a bežný makarónovitý útvar zmení z neviazaných kriviek na prekrásnu hlavu býka. Existujú názory, ktoré tvrdia, že prvý krok k nástennému umeniu vykonal človek vtedy, keď napodobnil medvedie škrabance, ktoré medvede vytvárajú keď si brúsia pazúry. Ďalšou významnou obrazárňou je jaskyňa Les Trois – Fréres (Traja bratia). Dokazuje to, že mladopaleolitický človek sa obklopoval neskutočným svetom, ktorý si sám vymyslel. Veci, ktoré nedokázal ovplyvniť, sa pokúšal ovládnuť prostredníctvom tohto sveta. Taká bola nielen smrť, choroba, priazeň klímy, ale aj úspešný lov. Kontakt človeka s neskutočným svetom zabezpečovali sprostredkovatelia, ktorí vyjednávali v prospech skutočného sveta. Nazdávame sa, že na stenách jaskýň v západnej Európe nachádzame množstvo podobných bytostí. Inak sa dajú záhadné kresby ťažko vysvetliť. Kresba človeka s rohmi v jaskyni Troch bratov (5), ktorého vidno v spleti zvierat, sa niekedy vykladá ako postava pravekého lovca, čo sa zamaskoval na oklamanie čriedy. Podobne by sa dali vysvetliť aj postavy ďalších ľudí so sobími parohmi, chvostom a s bizóňou hlavou. Pravdepodobnejší je ale názor, že ide o rodových šamanov, čarodejníkov, ktorí si obliekli tieto zvieracie masky ku svojím náboženským tancom. Na to, že paleolitické umenie malo praktický zmysel, poukazuje kresba jaskynného medveďa (6). Krv vytekajúca z papule medveďa, stopy po ranách, ako aj oštepy a šípy v telách mnohých iných zvierat, ktoré sa našli prakticky v každej paleolitickej jaskynnej galérii, jasne hovoria, že maľba je vlastne modlitbou za dobrú ranu, od ktorej záviselo šťastie a prosperita loveckej spoločnosti. Ďalším unikátom tejto jaskyne je aj maľba lúčnej kobylky (7).
Aj v jaskyni Font – de – Gaume sa našlo niekoľko malieb na stenách. Názory na to, čo vlastne mali predstavovať sa značne rozchádzajú. Jedni v nich vidia niečo zlé, dokonca katastrofu, iní radostnú udalosť.