Príkladom na tieto nezhody je aj kresba mamuta (8). Rozzúrený mamut ničiaci ľudský dom alebo úbohý mamut chytený do ľudskej strechovitej pasce. Táto maľba dokazuje to, že buď paleolitický človek staval chaty alebo spôsob akým lovil veľké zvieratá.
O tom, že praveký človek rád maľoval zvieratá svedčí aj kresba v La Colombiére (9). Na iba osemcentimetrovom okruhliaku zobrazil ozrutného srstnatého nosorožca obsypaného šípmi. Nosorožec vtedy dosahoval výšku poriadneho chlapa a mal dĺžku okolo štyroch metrov. Dĺžka jeho predného rohu bola jeden meter. Neexistoval tvor, snáď okrem mamuta, ktorý by sa mu dokázal postaviť a premôcť ho, až na človeka. Z tejto kresby dosť jasne vyplýva spôsob lovu na veľké zvieratá.
Lovci sobov a divých koní vytvorili poslednú vrcholnú fázu mladého paleolitu, magdalénien. Prišli aj k nám, zastavili sa však kdesi za Moravským krasom. Doposiaľ neexistuje jediný presvedčivý dôkaz, že by prekročili hrebene karpát. Na území Moravy a v Čechách sa našlo z magdalénienskych čias veľa zaujímavých pamiatok. V pravlasti magdalénskych lovcov sa našlo vzácne umelecké dielo, sob z francúzskeho náleziska Les Combarelles (10). Paleolitické umenia malo predovšetkým praktický cieľ. Pravekí lovci sa netešili z krásy diela svojich predchodcov (aj keď sa nimi možno inšpirovali). Keď kresba alebo maľba poslúžila, stratila cenu a podľa toho sa s ňou zaobchádzalo. Úcta k staršiemu dielu asi neexistovala. Len tak si možno vysvetliť chaos, ktorý vládne na skalných stenách. Altamirské býky sa tlačia jeden na druhého a vytvárajú dojem čriedy, ak sa však na ne bližšie pozrieme, zistíme, že každý z nich vznikol nezávisle od druhého, že sa vzájomne nerešpektujú, prekrývajú a rušia. Tak je to napríklad aj v jaskyni Les Combarelles (11). Mladopaleolitické hroby sú výrečným svedectvom o duševnom stave niekdajších ľudí. O ich viere v život na druhom svete, pre ktorý treba také isté veci ako pre život na zemi, hovorí pravdepodobne aj kresba z jaskyne Lascaux vo Francúzsku (12). Zdá sa, že vtáčik na obrázku vľavo dole znázorňuje dušu, ktorú zranený muž vypúšťa pod kopytami mohutného bizóna. V Lascaux sa našiel dosiaľ najveľkolepejší súbor mladopaleolitického umenia. Okolo 2000 rytín a malieb prekvapuje sviežosťou, intenzitou farieb a monumentálnosťou. Známe sú maľby praturov (najväčší meria 5,3 metra), divých koní a bizónov

Býk. Fragment skalnej maľby z jaskyne Lascaux, asi 13 000 p.n.l.

Vzácnou je aj rezba z francúzskej jaskyne Lorthet (13), ktorá zachytáva dokonalú rezbársku zručnosť pravekého umelca.