Na malej ploche (podobne ako je to na rezbách na konskom rebre z moravskej jaskyne Pekárna) zachytil scénu, ktorá ho uchvátila – soby plávajúce cez rieku. Na to, keď sa sobom pri ich ťahu postaví do cesty široký tok rieky, čakajú lovci sobov každej epochy. Od úspechu útoku vo chvíli, keď zvieratám zmizla pod nohami zem a ony ú celkom bezbranné (až pokým nepreplávu na druhý breh), závisí prosperita a snáď aj samotná existencia loveckej spoločnosti. Ak sa nepodarí lov pri prechode sobov cez rieku, tažko neúspech neskôr naprávať. Preto je umelcov zážitok taký a preto je výraz soba, ktorý sa otáča, taký presvedčivý.
Po druhej svetovej vojne bola v Pekárne nájdená rytina pasúcich sa koní (14). Rytec z Pekárny musel byť naozajstným majstrom. Vidno to aj z detailu kresby, pomalý krok koňa dokonale vystihuje pohyb koňa na paši. Presvedčivý je aj vejárik chvosta prostredného koňa. Ilúzia pohybu, ktorým si zviera odháňa dotieravý hmyz, je takmer dokonalá. Rámcovanie kľukatým ornamentom vytvára zo scény uzavretý obraz. To je veľká vzácnosť. Epické výjavy sa vyskytujú v paleolitickom umení vyskytujú len výnimočne.
Elegantné kresby postáv sa našli aj v austrálskom Cadell River (15). Obidve kresby sú nesporne paleolitické. Možno to povedať s oveľa väčšou istotou ako v Altamire. Austrálski domorodci žijú na úrovni staršej doby kamennej ešte ja dnes. Jedna postava znázorňuje tancujúcu ženu, ale zmysel druhej postavy nie je jasný.
Vojnová scéna na skalne maľbe v Levante (16) potvrdzuje, že luk a šípy neboli používané len na poľovačku. Dramatickosť a často až krutý naturalizmus sú pre levantské umenie typické. Na kresbe vidno muža, ako sa skrúca v bolestiach, a ďalšieho celého dobodaného šípmi, ktoré mu trhajú brucho. Používanie luku sa rozšírilo hlavne v mezolite.
O pravekých jaskynných obrazárňach by sme mohli rozprávať a písať ešte oveľa viac a predsa takto nedokážeme vystihnúť ich krásu, hlavne keď si uvedomíme, aké sú staré. Ešte aj dnes nám majú čo povedať o našich predkoch, o tých z ktorých sme vzišli. Nechajme však prehovoriť niekoho, kto nám má čo povedať, o človeku, ktorý sa zaslúžil o rozvoj poznatkov praveku Henryho Breuila: „ Tieto diela svedčia o veľkej umeleckej schopnosti a hlbokom, ba prekvapujúcom zmysle pre tvar a pohyb “.