Pravek bol najstarším a najdlhším historickým obdobím vo vývoji ľudstva. Nezachovali sa z tohto obdobia žiadne písomné pamiatky, ale to neznamená, že o ňom nič nevieme. Našlo sa mnoho kostier, zbraní, zvyškov obydlí, predmetov a ešte mnoho iných artefaktov, ktoré dokazovali ako sa človek vyvíjal. Avšak zmýšľanie pravekého človeka by bolo veľmi ťažké určiť iba podľa týchto znakov a pravdepodobne by sme stále zostávali v rovine hypotéz, nebyť jedného fenoménu – pravekí ľudia nám zanechali po sebe ďalšie veľmi pôsobivé svedectvá ich života - jaskynné maľby. Tieto maľby sa dajú označiť za začiatok pravekého umenia. Praveké maľby a sošky dokladajú, že praveký človek bol už skutočným človekom, lebo mal vzťah k ideálu, ku kráse a k tomu, čo nie je priamo pozemsky užitočné. Mal svoj svet predstáv, ktorý chcel stvárniť umelecky. Praveké umenie je súhrnné označenie umenia paleolitu, neolitu a eneolitu, bronzovej a železnej doby. Predstupňom sú prvé abstraktné kruhové symboly rôzneho zoskupenia. Vznik maliarstva a sochárstva pravdepodobne súvisel s rituálmi a mágiou spoločnosti lovcov (jaskynné maľby, jaskynné reliéfy, sošky zvierat). Oproti maliarstvu je praveká architektúra pravdepodobne záležitosťou mladšou (neolit, megalitické stavby). K najstarším pamiatkam patria skalné maľby z južnej Afriky. V Namíbii objavili archeológovia kamenné platne staré 26 000 až 19 000 rokov, s čiernymi a červenými maľbami zebier a nosorožcov. Maľby na skalách sa našli aj v centrálnej rovníkovej Afrike. V Európe sú známe najmä jaskynné maľby z lokalít Lascaux vo Francúzsku (nazývaný aj praveký Louvre), ktoré sú staré 17 000 rokov a Altamira v Španielsku (nazývaná aj Sixtínska kaplnka diluviálneho umenia), 14 000 rokov. Podľa niektorých archeológov sú o niečo mladšie, niečo okolo 13 500 rokov. Jaskynné maľby znázorňujú kone, bizóny, nefigurálne kresby čiar a bodov, odtlačky rúk. Niaux je jaskyňa s nástennými paleolitickými maľbami pri Tarascone v Pyrenejach, department Ariege, Francúzsko. Preskúmal ju 1906 H. Brauil a E. Cartailhac. Je takmer 1 400 mertrov dlhá, chodbovitá, bez kultúrnej vrstvy, patrí k najvýznamnejším jaskyniam s maľbami franko – kantaberského štýlu. Väčšina malieb je v Čiernej sále vzdialenej asi 770 metrov od vchodu (26 bizónov, 16 divých koní, 6 kozorožcov, jelene). V jednej z bočných chodieb je v hlinitom dne rytina bizóna zasiahnutého šípmi., v zadnej časti jaskyne sa našli aj odtlačky nôh kromaňonca.