Povesť o Matúšovom poklade, ukrytom spolu s mŕtvym veľmožom niekde na Trenčianskom hrade alebo v jeho okolí, po stáročia vzrušoval ľudskú predstavivosť. Jeho hrob sa totiž nikdy nenašiel. O utajenie sa mohol postarať aj sám Matúš vo vedomí, že nemá nástupcu, alebo že jeho hrob sa ocitne v rukách nepriateľov. Navyše bol aj kacírom, nad ktorým bol vyhlásený verdikt. Možno, že jeho služobníci ho nenápadne pochovali a potom zahynuli pri dobývaní Trenčianskeho hradu.

Pamiatky mesta Trenčín

Farské schody
Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku 1568, ktoré umožňovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na ľavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 v karneri sv. Michala. Neskôr schody značne zničil oheň v roku 1708. Po oprave plnili verejnokomunikačnú funkciu. Dnešný vzhľad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej obnovy z rokov 1978-1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským textom z roku 1724. Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trenčianskeho hradu.

Karner sv. Michala
Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí sa nachádza kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a pochádza z 15. storočia. Má dve podlažia. Pôvodne pozostávala len zo suterénneho priestoru, do ktorého ukladali pozostatky mŕtvych z farského cintorína. Pravdepodobne v 16. storočí bolo pristavané druhé podlažie, ktoré slúžilo ako kaplnka. Na kaplnke bola postavená i vežička s hodinami. Keďže rástlo nebezpečensto tureckých vpádov, budovu upravili na zbrojnicu. Po roku 1790 bola používaná ako sýpka. Rekonštrukcia budovy prebiehala v rokoch 1973-1989.

Mestská brána
Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súčasnosti je známa pod názvom Mestská brána. Pôvodne bola postavená v gotickom štýle, pravdepodobne v rokoch 1583-1592 ju prestavali v renesančnom štýle. Patril k nej i padací most, ktorý odstránili kvôli zlej komunikácii. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. V stredoveku bývali mottom Trenčína. Je na nich text: "Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži".

Rímsky nápis
Trenčín vstúpil do histórie v 2. storočí n. l. Z tejto doby sa zachoval rímsky nápis na hradnej skale Trenčianskeho hradu. Je to zároveň najsevernejšia pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trenčínu, kde prezimovali pri osade Laugaricio. Dôkazom toho je latinský nápis z roku 179.