História mesta Trenčín

Mesto Trenčín vďaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy svedčia o osídlení trenčianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na začiatku nášho letopočtu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené tábory. Trenčín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej skale, ktoré pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v Laugaríciu. V časoch rozkvetu Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskému kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblasť stala súčasťou Uhorska. Trenčín sa stal sídlom pohraničného županstva a neskôr centrom trenčianskej kráľovskej župy a stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka. Jeho syn Matúš Čák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trenčianskom hrade, ktorý bol jeho hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na kráľovskom dvore. Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároveň aj najväčším rozkvetom mesta. K rozpadu Matúšovej dŕžavy došlo až po jeho smrti. História ho glorifikovala ako slovenského národného veľmoža. V roku 1412 Trenčín bol povýšený kráľom Žigmundom na slobodné kráľovské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trenčínu sa nevyhli mnohé katastrofy a vojny. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov, avšak nepodarilo sa im Trenčín dobyť. Veľké utrpenie mesto zažilo aj v čase kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad vyhorel a s jeho obnovou sa začalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Nemalou mierou k tomu prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, finančných a peňažných ústavov i dokončené železničné spojenie so Žilinou. V meste sa i počas prvej Československej republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa začalo v meste profilovať významné odvetvie - výstavníctvo. Trenčín je v súčasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a veľký počet spoločenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a činí z neho významné centrum cestovného ruchu. Poklady Matúša Čáka a spomienky na mocného oligarchu pretrvali aj v mnohých legendách.

Povesť o Matúšovom poklade, ukrytom spolu s mŕtvym veľmožom niekde na Trenčianskom hrade alebo v jeho okolí, po stáročia vzrušoval ľudskú predstavivosť. Jeho hrob sa totiž nikdy nenašiel. O utajenie sa mohol postarať aj sám Matúš vo vedomí, že nemá nástupcu, alebo že jeho hrob sa ocitne v rukách nepriateľov. Navyše bol aj kacírom, nad ktorým bol vyhlásený verdikt. Možno, že jeho služobníci ho nenápadne pochovali a potom zahynuli pri dobývaní Trenčianskeho hradu.

Pamiatky mesta Trenčín

Farské schody
Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku 1568, ktoré umožňovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na ľavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 v karneri sv. Michala. Neskôr schody značne zničil oheň v roku 1708. Po oprave plnili verejnokomunikačnú funkciu. Dnešný vzhľad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej obnovy z rokov 1978-1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským textom z roku 1724. Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trenčianskeho hradu.

Karner sv. Michala
Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí sa nachádza kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a pochádza z 15. storočia. Má dve podlažia. Pôvodne pozostávala len zo suterénneho priestoru, do ktorého ukladali pozostatky mŕtvych z farského cintorína. Pravdepodobne v 16. storočí bolo pristavané druhé podlažie, ktoré slúžilo ako kaplnka. Na kaplnke bola postavená i vežička s hodinami. Keďže rástlo nebezpečensto tureckých vpádov, budovu upravili na zbrojnicu. Po roku 1790 bola používaná ako sýpka. Rekonštrukcia budovy prebiehala v rokoch 1973-1989.

Mestská brána
Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súčasnosti je známa pod názvom Mestská brána. Pôvodne bola postavená v gotickom štýle, pravdepodobne v rokoch 1583-1592 ju prestavali v renesančnom štýle. Patril k nej i padací most, ktorý odstránili kvôli zlej komunikácii. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. V stredoveku bývali mottom Trenčína. Je na nich text: "Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži".

Rímsky nápis
Trenčín vstúpil do histórie v 2. storočí n. l. Z tejto doby sa zachoval rímsky nápis na hradnej skale Trenčianskeho hradu. Je to zároveň najsevernejšia pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trenčínu, kde prezimovali pri osade Laugaricio. Dôkazom toho je latinský nápis z roku 179.

Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárov vojsku druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Pravosť nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valeria Maximiana v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (v dnešnej Zane v Alžírsku), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské činy a spomína sa aj Laugaricio.

Trenčiansky hrad
Trenčín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšiť veľkým množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenčiansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o víťazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179. Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Najstarším objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Matúšova veža pochádza z 11. storočia a do dnešnej podoby bola prestavaná za vlády Matúša Čáka koncom 13. storočia. K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes neexistujúci), Ľudovítov, Barborin, a palác Zápoľských. V dolnej časti hradu dominuje delová bašta, kaplnka, a najmä povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasární a Hodinová veža.

Záblatie - kaštieľ
Pôvodne bol postavený ako vodná pevnosť. Jeho vybudovanie sa datuje od 17. storočia. V 18. storočí ho upravili do barokového štýlu. Neskôr bola k nemu pristavaná kaplnka Narodenia Panny Márie. Barokový interiér tvoril hlavný oltár Narodenia Panny Márie a bočný oltár Smrti sv. Jána Nepomuckého. Na veži kaštieľa sú osadené erby Wolfganga Šeréniho a Kristíny Balažovej. Ďalšie dva erby, Barbory Orlaiovej a Andreja Šeréniho, visia nad vchodom kaplnky. Okolo kaštieľa sa rozprestiera anglický park.