Postupne získali majetky aj v iných župách a zastávali rozličné významné župné, vojenské a cirkevné funkcie takmer v celom Uhorsku. Žili v troch hlavných vetvách - zemianskej, barónskej a grófskej. Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Pongrác II., rodený vojak a obratný stratég, vo svojich politických spojenectvách bol veľmi pružný. Právom ho obviňovali z bezohľadnosti a viackrát dosúdili na stratu majetkov. Statky i moc si však udržal a majetky stále rozmnožoval. Dosiahol postavenie jedného z najmocnejších veľmožov v Uhorsku. Svoju kariéru začal v službách kráľa Žigmunda Luxemburského, v boji proti husitom. Je pravdepodobné, že ho sprevádzal aj na koncil do Kostnice v roku 1415. Získal rozsiahle majetky - Starý Hrad, Strečno, Blatnicu, Vršatec, Budatín, Branč, spravoval hrady Brumov a Světlov na Morave. Vyznamenal sa aj v bojoch proti Turkom proti srbskom Smeredeve. V roku 1443 sa stal liptovským županom. Vtedy opevnil kúriu a kostol vo Svätom Mikuláši, aby ich tak ochránil pred bratríkmi i pred poľským šľachticom Petrom Komorovským. V roku 1445 zvolil uhorský snem Pongráca II. za jedného zo siedmich krajinských kapitánov, ktorí spravovali Uhorsko v neprítomnosti maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. Na sklonku života však podporil pri nástupe na trón Mateja Korvína.

Začiatkom 17. storočia bol Svätý Mikuláš stredne veľké liptovské mestečko. Stálo tu 39 obývaných domov roľníkov, želiarov, remeselníkov. Ďalších 5 domov bolo opustených. Mestečko dopĺňali dva hostince, mlyn, kúria Pongrácovcov, kostola a fara. Žilo tu 220 ľudí. Popri tradičnom roľníctve sa rýchlejšie rozvíjala remeselná výroba a obchod. Remeselníci sa združovali do cechov, spolkov, ktoré chránili ich záujmy a zároveň napomáhali rozvoju obchodu. Najstarším cechom bol cech ševcov - obuvníkov, ktorého artikuly existovali už v roku 1508. Remeselníci vytvorili aj cechy zámočníkov a kováčov, kožušníkov, čižmárov a garbiarov, sedlárov a povrazníkov, mäsiarov, krajčírov, stolárov, kotlárov a debnárov, remenárov, klobučníkov, farbiarov. Obchod s výrobkami sa rozvíjal vďaka týždenným utorkovým trhom a výročným jarmokom, keď sem prichádzali remeselníci a obchodníci zo širokého okolia. K rozšíreniu a intenzívnejšiemu rozvoju hospodárskeho a obchodného života prispeli židovskí obchodníci, ktorí sa v Mikuláši začali usadzovať začiatkom 18. storočia. Význam mestečka vzrástol po tom, čo generálna kongregácia 14. júla 1677 rozhodla, aby sa Svätý Mikuláš ako prirodzené centrum Liptova stal stálym sídlom župy a teda jej administratívnym centrom. Dovtedy sa župné zhromaždenia konali najčastejšie vo Svätej Mare a Nemeckej Ľupči.