Monzún - vietor ročných období

Priliehavo sa hovorí, že daždivé monzúny prichádzajú ako jahňa a rozbúria sa ako lev prenikajúc od juhu k severu. Ale burácajú rovnako cestou cez more k ázijskej súši. Lode, ktoré tou dobou plávajú cez Arabské more do Indie, ťažko pri tom skúšajú. Majú v chrbte monzún, ktorý ženie ohromné vlny na ktorých sa kymácajú veľké parníky z boka na bok. Paluba je každú chvíľu splachovaná vlnami a triešť morskej vody uschýna na predmetoch nad čiarou ponoru lodi a obaľuje všetko bielou vrstvou solí. Čo je monzún?

Slovo monzún vzniklo z arabského "mausim" a značí ročné obdobie, v ktorom prichádzajú dažde. Prečo sa pre tento dažďonosný vietor ujalo arabské a nie indické, čínske alebo malajské slovo, keď v Arábii monzún nie je? Vysvetlenie je postavené na tom, že európsky obchod v stredoveku pri svojej expanzii na Východ, jednak po súši a tiež aj po mori, prišiel do styku s Arabmi a od nich sa dozvedel o monzúnových vzdušných prúdoch. Európski moreplavci sa v prístavoch po oboplávaní južnej Afriky stretli s arabskými obchodníkmi, ktorí využívali tieto vetry na svojich obchodných cestách medzi Arábiou a Afrikou.

Monzún vlastne znamená vietor ročných dôb. V celej východoázijskej oblasti máme v podstate iba dve ročné obdobia - dobu zimného suchého a dobu letného daždivého monzúnu. Keď je na severnej pologuli zima, vyskytuje sa nad severovýchodnou Áziou oblasťou vysokého tlaku vzduchu; v tej istej dobe je leto na južnej pologuli a v strede Afriky a v severozápadnej Austrálii sa vytvorí oblasť nízkeho tlaku vzduchu. Tieto tlakové rozdiely sú vyrovnávané vzdušnými prúdmi, nazývanými monzúny, ktoré vanú v tomto období zo stredu Ázie smerom na more a cez rovník do južnej Afriky a Austrálie.
O pol roka neskôr sa vymenia ročné obdobia oboch pologulí; zima je na južnej a leto na severnej pologuli a monzúny obrátia svoj smer a fúkajú z južnej Afriky a Austrálie cez rovníkové moria na ázijskú súš. Monzúnové prúdenie v oblasti Indického oceánu je teda vo svojej podstate prelievanie vzduchu vo veľkom merítku z jednej pologule na druhú, podmienené výmenou ročných období.
Monzún, ktorý sa v zime rozširuje zo stredu ázijské súše a fúka k jej brehom, je suchý, vo vyšších zemepisných šírkach (v Ázii) studený , v nižších zemepisných šírkach teplý až i horúci , ale stále suchý. Pri vstupe nad more a cestou cez neho na druhú pologuľu sa však sýti parou, vstupuje na súše tejto pologule ako daždivý monzún a tu končí.

Teda ten istý prúd, ktorý začína ako suchý zimný monzún na jednej pologuli, konči na druhej ako daždivý letný. Na severnej pologuli na ázijskej súši trvá vláda zimného monzúnu asi od októbra do polovice júna. Jeho prvá časť je označovaná aako "studená doba" ; je to príjemné období pre cestovanie. Jeho druhá polovica, asi od marca po dobu našich jarných mesiacov, je označovaná ako "horúca doba" a v júni prichádza daždivý monzún, ktorý trvá až do jesene. Na južnej pologuli je nástup a trvanie obidvoch monzúnových prúdov všeobecne asi o pol roku posunuté. Tak v severnej Austrálii končí obdobie suchého zimného monzúnu asi koncom septembra, teplota vzduchu stúpa, dostavujú sa búrky a v novembri začína daždivý monzún na severnom pobreží so zatiahnutým nebom a lejakmi a tak je to až do konce apríla, kedy začína zase doba zimného suchého monzúnu opačných smerov. Na páse ostrovov od Sumatry až k Novej Guinei a Filipínam sú dažďové pomery zložitejšie. Vplyv horských hrebeňov je tu veľmi významný a vzdialenosť každého z týchto ostrovov je smerodajná pre nástup a trvanie dažďového obdobia. Vedľa výmeny monzúnov tu zasahujú do dažďových pomerov, hlavne v oblasti Čínskeho mora, víriace sa búrky nazývané tajfúny, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v neskorom lete a jeseni severnej pologule a vyvolávajú ničivé prietrže mračien. Ako sa prejavuje zimný a letný monzún na ázijskej súši?

Začneme zimným monzúnom na ázijskom severovýchode. Vetry vanúce z vnútrozemia ázijskej súše, kde je vysoký tlak vzduchu, sú silné a pravidelné. V severnej a strednej Číne zanášajú zimu na samotné pobrežie a odtiaľ ďaleko na juh. Pretože vanú z vnútrozemských púští, sú prirodzene veľmi suché. Obloha je takmer bezoblačná a nie je tu skoro žiadny dážď. Keď ale silnejšie zaduje ľadový vietor, odnáša so sebou oblaky prachu, ktoré sú známou metlou východnej Činy a vnikajú ďaleko na stovky kilometrov nad more. Miernejší tvar tejto nepríjemnej návštevy je takmer stály prachový zákal vzduchu. Prachové búrky sú obmedzené len na dobu zimného monzúnu. Vetry unášajúce prach sa príchodom jari ohrievajú a vysúšajú kraj. Ten istý zimný suchý monzún sa cestou cez more na juh sýti parou a zráža veľké množstvá vody ako na hornatých ostrovoch, v Japonsku, na východných Filipínach, na Guinei, na Cejlóne tak aj na hornatých brehoch samotnej ázijskej súše. V Indii je v tejto dobe najkrásnejší mesiac január. Vetry vanú k moru, len málokedy spŕchne na severe pod Himalájami; prevážne je príjemné slnečné počasie.

V marci a v apríli začína vzrastať teplo; cudzinec z mierneho pásma si sotva predstaví vysúšajúcu a spaľujúcu horúčavu vetrov. Ak stojíte tvárou v tvár, zdá sa vám, že hľadíte do otvorenej pece. Teplomer stúpa v tieni na 50 stupňov Celzia. Ak sa chcete potešiť z čerstvého vzduchu, musíte vyjsť skoro ráno pred svitaním. Rastlinstvo trpí, do koreňa vyschne, stromy sú na umretie, zem je tvrdá a praská a celý kraj nesie ráz sucha a smútku. Severoindické púšte patria v tejto dobe medzi najteplejšie na zemi. Ďalej vzrastá horúčava. Konečne v júni ustanú horúce vetry a nasleduje bezvetrie. Páľava je strašná a všetko čaká na príchod daždivého letného monzúnu. Konečne prichádza. Nástup daždivého obdobia nie je náhly, je tu ešte prechodné obdobie, ktoré zvoľna pripravuje od mora prenikanie vlhkého monzúnu na ázijskú súš.