Na brehoch rieky Turiec v Turčianskej kotline, pod výbežkom Lúčanskej Malej Fatry sa nachádza hospodárske a kultúrne centrum Turca - Martin. Vyše 700-ročnú históriu si píše toto mesto od prvej písomnej zmienky, keď sa pri metácii dnešných Jahodník roku 1284 spomína ako "villa sancti Martini".
Uhorský panovník Karol Róbert 3. októbra 1340 ho listinou povýšil na mesto, ale i tak mal Martin ťažké osudy. Roku 1433 pri vypálení husitmi stratil listiny a stal sa na stáročia zemepánskym mestečkom, závislým od panstva hradu Sklabiňa a mocných zemepánov. Od 17. storočia do roku 1922 bol sídlom Turčianskej župy.

V druhej polovici 19. storočia sa Martin stal strediskom prebúdzajúceho sa slovenského národného a politického hnutia. Tu roku 1861 prijali Memorandum slovenského národa a o dva roky nato mesto prichýlilo celonárodnú kultúrnu ustanovizeň Maticu slovenskú. Bolo tu jedno z prvých troch slovenských gymnázií. Aj v období zvýšeného národného útlaku, po zastavení činnosti Matice slovenskej a gymnázia, zostal Martin centrom kultúrneho, politického a spoločenského života. Pôsobili tu poprední predstavitelia slovenskej vzdelanosti, kultúry, umenia a vedy. Väčšina z týchto dejateľov našla odpočinok na Národnom cintoríne, ktorý má ako národná kultúrna pamiatka štatút literárneho múzea.

Martin je kolískou slovenského kníhtlačiarenstva, časopisectva, ochotníckeho divadelníctva, peňažníctva, múzejníctva a ženského bnutia. Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918 boli utvorené právne predpoklady spolužitia Slovákov a Čechov v jednom štáte.

I po roku 1919 bol Martin centrom slovenského kultúrneho a vedeckého života. Žili a tvorili tu významný vedecký pracovníci, spisovatelia, výtvarní umelci. Prostredníctvom vydávania 33 časopisov tu pokračuje žurnalistická tradícia a bohatý bol divadelný i hudobný život.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali vznikať i prvé priemyselné podniky a závody, z ktorých najvýznamnejšie boli Tatra nábytok, pivovar a celulózka. No najväčší rozvoj priemyslu mesto zaznamenalo po roku 1949. Výstavbou veľkého závodu Kriváň ČKD, dnes Závody ťažkého strojárstva, sa z predtým významného kultúrneho centra stáva priemyselné mesto ktorého charakter sa od základu zmenil. Pozornosť bola orientovaná na priemyselné podniky a rad vedeckovýskumných pracovísk. Architektonickými úpravami mesto stratilo viaceré významné kultúrne pamiatky, čím sa výrazne zmenilo historické jadro Martina.

Obmedzená bola činnosť niektorých celonárodných inštitúcii, ktoré buď postupne zanikli, alebo prešli do iných miest.

Martin je však stále symbolom slovenskosti, je neodmysliteľný od slovenských dejín. Jeho kultúrne povedomie znova výrazne ožíva. Každoročne, v rámci Martinských kultúrnych slávností, sa konajú prehliadky celoslovenského i medzinárodného charakteru. Najväčšiu tradíciu má divadelný festival Scénická žatva, ku ktorému významom možno priradiť Slovesnú jar, Turčianske slávnosti folklóru a Turčiansky pohár v spoločenskom tanci. Na historické Memorandove oslavy nadväzujú oživené Augustové slávnosti. Mesto zostáva vďaka svojej polohe v srdci Slovenska a v lone Turčianskej záhradky aj významným centrom cestovného a turistického ruchu. Pohoria Veľkej Fatry na východe a Malej Fatry na severe a západe od Martina poskytujú návštevníkom nevšedné turistické zážitky a Martinské hole zas výborné lyžiarske terény.

Kto chce poznať Slovensko a jeho dejiny, musí navštíviť a poznať Martin. .

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

História mesta Martin