Každá vedecká stanica je špeciálne izolovaná pred chladom a niektoré sú zahĺbene pod povrchom ľadovca, aby si lepšie zachovali teplo. Na kúrenie a výrobu elektriny sa používa motorová nafta. Na základniach i uschovávajú dostatočné množstvo paliva, potravín a ostatných zásob, aby ľudia vydržali aspoň rok v prípade, že by nepriazeň počasia bránila prísunu nových zásob.

Jedinečné je aj to, že podľa medzinárodnej zmluvy Antarktída nepatrí žiadnemu štátu a je zakázané aj využívanie nerastného bohatstva. Začiatkom tohto storočia si mnohé krajiny robili územné nároky na Antarktídu. Aby sa v budúcnosti zabránilo konfliktu, dvanásť krajín podpísalo roku 1959 zmluvu o Antarktíde, ktorá zrušila všetky nároky na jej územie. Táto zmluva označila Antarktídu za kontinent vedy a stanovila, že sa bude využívať iba na mierové účely. Zmluvu dodnes podpísalo viac ako 60 krajín, čo je jeden z najlepších príkladov medzinárodnej spolupráce.

Nerastné bohatstvo:

Vedci objavili obrovské nerastné bohatstvo. Sú to ložiská rúd, farebných kovov, uránu, uhlia a ropy. Nerastné suroviny sa nevyužívajú lebo ich ťažba je veľmi nákladná.

Živočíšstvo:

a) žijúce na súši:
V skutočnosti na Antarktíde existuje len málo živočíchov, ktorí by sa živili na súši. Z morských vtákov sú to len saprofágne druhy, ako sú hnedé čajkovité vtáky: chaluhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Tieto vtáky sú schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im poskytuje živiny. Chaluha arktická je jedným z troch druhov vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy sú tučniak cisársky a fulmar antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí prezimujú na pobreží sú tučniaky. Chaluhy a fulmari sem prilietajú len v lete za potravou. Vo vnútrozemí ale žije len drobný hmyz a roztoče, ale pri okrajoch je život pestrejší.
b) v mori:
V oceáne žije mnoho malých morských živočíchov známych pod názvom krill, ktorý slúži ako zdroj potravy pre väčšie tvory – sú to malé kôrovce podobné ráčikom s dĺžkou do 5 cm, ktoré sa živia planktónom a inými menšími kôrovcami a vyskytujú sa v takých obrovských množstvách, že niekedy sfarbia moria okolo Antarktídy naružovo. Je tu mnoho veľrýb, tuleňov a uškatcov. Tuleň leopardí meria 3,6m, váži 450 kg a má ostré zuby v silných čeľustiach. Kosatka dravá je najväčší druh delfínov. Samci merajú do 9m a samice do 6m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/hod. Majú čierny chrbát s vysokou chrbticovou plutvou a biele brucho.