Národné parky Slovenska

Národné parky Slovenska sú najcennejšie prírodné územia Slovenskej republiky. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia dve základné úlohy: zachovanie vzácnej prírody a jej sprístupnenie pre realizáciu voľnočasových aktivít. Na území Slovenska sa nachádza sedem národných parkov:
1. Tatranský národný park - TANAP
2. Pieninský národný park – PIENAP
3. Národný park Nízke Tatry – NAPANT
4. Národný park Slovenský raj – NAPASR
5. Národný park Malá Fatra – NAPAMF
6. Národný park Muránska planina – NAPAMP
7. Národný park Poloniny – NAPAPO

Tatranský národný park je našim najstarším a zároveň najkrajším národným parkom, ktorý bol ustanovený 18. decembra 1948. Pokrýva slovenskú časť Západných a Vysokých Tatier a celé Belianske Tatry. Ide o najvyššie horstvo Karpát s jedinečnou geomorfológiou a výraznými stopami ľadovcovej činnosti, ale aj najväčším počtom plies, pôvodných druhov rastlín a živočíchov. Súčasťou TANAPu je poľsko-slovenská Biosférická rezervácia Tatry, ktorá je zapísaná do svetového zoznamu biosférických rezervácií UNESCO. TANAP zahŕňa okrem iných aj štátne prírodné rezervácie: Juráňova dolina, Mních, Machy, Roháčske plesá, Kotlový žľab, Úplaziky, Sivý vrch, Osobitá. Na území TANAPu sa vyskytuje približne 1300 druhov rastlín. Všetky rastliny a kvety sú chránené. Rozloženie živočíchov je podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka – vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov ,3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Medzi najvzácnejšie patria kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, ktorých početnosť v poslednom období neustále klesá. Pobyt na území TANAPu je prísne viazaný na ubytovacie zariadenia, pobyt vo voľnej prírode je vylúčený. Pieninský národný park sa rozprestiera v tieni Tatier uprostred Magurských lesov. Za národný park bol vyhlásený 1.1.1967. Leží na slovensko-poľskom pohraničí a preteká ním hraničná rieka Dunajec. PIENAP zahŕňa štátne prírodné rezervácie Belianske lúky a Prielom Dunajca. Je bohatý na faunu a flóru a na jeho území sa nachádzajú minerálne pramene s liečivými účinkami. Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčším chráneným územím na Slovensku. Bol vyhlásený 14.6.1978.
Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Ďumbier, Demänovská dolina, Jánska dolina, Ohnište, Turková, Jelšie, Salatín, Meandre Hrona, Príboj, Pod Latiborskou hoľou, Sliačske travertíny. Na území NAPANTu pramenia rieky Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec (Kráľova hoľa).

Nachádza sa tu mnoho známych jaskýň. Najznámejšou je Zbojnícka jaskyňa, ktorá bola v dobe železnej osídlená. Najväčší komplex jaskýň v SR sú Demänovské kvapľové jaskyne - Demänovská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Slobody, Mieru, Pustá, Okno. Národný park Slovenský raj je svojimi výnimočnými prírodnými krásami jedným z najkrajších parkov v strednej Európe. Rozprestiera sa juhovýchodne od Vysokých Tatier. Bol vyhlásený 1.4.1988. Nachádza sa tu bohatá kvetena, o čom svedčí aj skutočnosť, že kvet poniklecu slovenského zaradili do znaku pohoria. Je to turisticky maximálne atraktívne prostredie – túry v Slovenskom raji patria k zážitkom na celý život. Jedným z tunajších najkrajších prírodným výtvorov je Dobšinská ľadová jaskyňa s prekrásnou ľadovou výzdobou.


Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom pohorí Karpát. Je známy aj jako Jánošíkov kraj. Vyhlásený bol 1.4.1988. Vyniká pestrosťou terénnych tvarov a kamenných reliéfov aj vzácnou vápenomilnou kvetenou. Krásou vyniká najmä Veľký a Malý Rozsutec. Územie je bohaté aj na vodné pramene a vodopády – najväčší je Šútovský vodopád.


Národný park Muránska planina je jeden zo slovenských najzachovalejších národných parkov. Bol vyhlásený 1.10.1997.
Leží v západnej časti Slovenského rudohoria. Je to geomorfologicky významné krasové územie. Nachádzajú sa tu jaskyne(116), tiesňavy , kaňony, skalné veže a iné krasové útvary.
Okrem nádhernej prírody sa vyznačuje najmä mnohými chránenými a vzácnymi druhmi rastlinstva a živočíšstva (flóra – ružové kvety lykovca nerastú nikde inde na svete, fauna – stádo divokých koní).


Národný park Poloniny sa nachádza na spoločnej hranici s Poľskom a Ukrajinou, s typickou východokarpatskou flórou a faunou a horskými lúkami – poloninami.Bol vyhlásený 1.10.1997.
Celé územie sa vyznačuje rázovitovou krajinou so zachovalými pralesovými porastmi. Pre tento kraj je typická drevená architektúra kostolov východného obradu, ktoré sa zachovali v tomto národnom parku.