Najväčšia dĺžka je od mysu arnauti na západe po mys apostolos andreas na konci severovýchodného polostrova - 225 km (140 míľ), najširší je severojužne - 97 km (60 míľ). S rozlohou 9,251km2 (3,572 štvorcových míľ) je tretím najväčším stredomorským ostrovom (po Sicílii a Sardínii). Cyprus je rozdelený na tri geologické zóny - pohorie Pendadaktylos alebo Keryneia (Kyrenia) na severe, masív Troodos na juhu, a planinu Messaoria, ktorá ich oddeľuje.
Cyprus pozostáva z dvoch častí - Cyperskej republiky (grécky: Kipriakí Dimokratía, turecky: Kibris Cumhuriyeti), ktorý zaberá južné dve tretiny ostrova a Severocyperskej tureckej republiky (Kuzey Kibris Türk Cumhuriyeti), ktorej deklaráciu o nezávislosti v roku 1983 uznalo iba Turecko. Spoločnou metropolou je Nikózia (grécky: Levkosia, turecky: Lefkosa). Rozloha: 9 251 km2, z ktorých 1,733 km2 je zalesnenej
Poloha: východná oblasť Stredozemného mora, 33 stupňov východne, 35 stupňov na sever. 75 kilometrov od Turecka, 105 kilometrov západne od Sýrie, 380 km severne od Egypta, 380 km od gréckeho ostrova Rodos
Podnebie: stredomorské: stredné, vlhké zimy (10 až 13°C)
Názov: Cyperská republika
Mestá
hlavné mesto Nikózia (Lefkosia, Nicosia) - 195 300 obyvateľov
Lemesos (Limassol) - 155 500 obyvateľov
Larnaka (Larnaca) - 68 800 obyvateľov
Pafos (Paphos) 39 500 obyvateľov

Na okupovanom Cypre
turecká časť Nikózie
Ammochostos (Famagusta)
Kyreneia (Kyrenia)
Morfou (Morphou)

POLITICKÉ ÚDAJE
16. augusta 1960 Cyprus prestal byť britskou kolóniou a stal sa nezávislou republikou. Na oficiálnej ceremónii posledný britský guvernér Sir Hugh Foot odovzdal moc prvému prezidentovi Cyperskej republiky arcibiskupovi Makariosovi a prvému viceprezidentovi Fazilovi Kutchukovi, ktorí boli zvolení v prvých prezidentských voľbách 13. decembra 1959. Rozdelenie moci vyplýva z Ústavy Cyperskej republiky.Exekutívna moc je stanovená prezidentovi, viceprezidentovi a Rade ministrov, súdna moc patrí súdom a legislatívna moc Snemovni reprezentantov a komunálnym komorám. Londýnsko-zürišské dohody a Ústava republiky zakotvuje ustanovenie dvoch komunálnych komôr - gréckej a tureckej - ktoré majú kompetencie uplatňovať legislatívnu moc v oblasti vzdelávania, kultúrnych a religióznych záležitostiach obidvoch spoločenstiev. Prvé parlamentné voľby sa konali 31. júla 1960 a voľby do komunálnych komôr 7. augusta 1960. Založené boli na koloniálnej legislatíve a na väčšinovom volebnom systéme. Podľa ústavy z 55 zástupcov bolo 35 Grékov (70 percent), ktorých volila grécka komunita a 15 tureckých (30 percent) volených tureckou komunitou.