Afrika, africké kultúry

Pri predstave Afriky sa nám pre očami vynorí obyčajne len časť kontinetnu ležiaca južne od Sahary, najmä stredná a západná Afrika.
Africké umenie je predovšetkým kmeňovým umením. Odráža kultúrnu mnohorakosť rôznych spoločenistiev, ktoré sa vyznačujú často úplne odlišnými hospodárskymi, náboženskými, politickými a sociálnymi predpokladmi. Tieto spoločenstvá často nepestovali nijaké vzájomné styky a uzavierali sa pred vonkajšími vplyvmi
Niekedy bol medzi nimi aj veľký časový odstup. Archeologické nálezy – náhodné alebo získané pri cielených vykopávkach – juhozápadne od Sahary dokázali, že tam existovala autonómna umelecká tradícia s vlastnými štylistickými a formálnymi pravidlami a originálnimi tvorivými postupmi. Preto by sa nemalo hovoriť o africkom umení všeobecne, ale skôr o rôznych umeleckých tradíciám.Pretože sa iné umelecké formy, ktoré u afrických národov zohrávali významnú úlohu / ako napríklad tetovanie, nástenné maľby, maľby na drevo, farbenie a výšivky textílií, zhotovovanie opaskov a ornamentov/, ako aj architektúra ignorovali a umelecká hodnota s priznávala len sochám, poznáme z iných oblastí iba obmedzený počet nálezov,.Súvisí to s tým, že africké národy používali skoro vždy málo trvanilivé materiály ako drevo a hlinu.
Masky
Aj keď s už dnes v krajinách, odkiaľ masky pochádzajú, stratilo mnoho z tradičného chápania a prístupu k nim, nemení to nič na skuktočnosti, že boli ešte v minulom storočí veľmi dôležitým prvkom kmeňovej kultúry.
V niektorých oblastiach Afriky maska predstavovala základnú figuratívnu výrazovú formu kultu a popri tom mala aj svoju estetickú hodnotu. Neslúžila však predovšetkým ako ozdoba, ale mala sprostredkovať spojenie medzi viditeľnou skutočnosťou a často nepriateľskými silami neviditeľného sveta. Maskou umelec vyjadroval ducha a silu stvárnenej bytosti, ktorá prechádza prostredníctvom čarovania na nositeľa masky.
Vzhľad masky vždy úzko súvisel s jej funkciou. Podľa vonkajšej podoby sa rozoznávalo, či sa jej pomocou zaklínali duchovia, hrdinovia alebo predkovia, či sa podporovali úmysly, oslavovali rituály a sprevádzali tajomné úkony, alebo či maska zohrávala určitú úlohu pri spoločenských podujatiach, akými boli pohreby alego rituály v poľnohospodárstve.
Aj africká maska bola zväčša vystrúhaná z dreva, mala preliačenú formu, charakteerisktické jednoduché diery a symbolické prvky. Veľmi často máva zvieraciu alebo antropomorfnú podobu. Štýl masky jednotlivých kemňov sa odlišuje.

Siaha od vysloveného naturalizmu až ku prísnej štyizácii. Začiatkom storočia začal v Európe narastať záujem o africkú kultúru. Skúmala sa africká hudba a podstatne sa rozšírili znalosti o africkom umení.
Umellci tvoriaci v duchu kultúry Nok stvárňovali zvieratá, napríklad slony, opice a hady, veľmi realisticky. Ľudské tváre sú však, zrejme z náboženských dôvodov, veľmi výrazne štylizované a zložčné z geometrickým útvarov (gule, valca, kužeľa) Vlasy sčesané do zložitých vrkočov a uzlov pravdepodobne naznačujú sociálne postavenie daanej osoby. Tieto hlavy majú chyrakteristickú črtu: zreničky sú vyhĺbené a nos, ústa a uši majú diery. Zvláštne na nich je, že uši umiestňovali často na zadnú časť hlavy. Vytríbený dekoratívny vkus tejto kultúry sa prejavuje aj na starostlivo vypracovaných šperkoch. Náramky na ruky a krúžky na členky, reťaze a opasky, ktorými sa obyvateľstvo v údoli Nok zdobilo, sa vyrábali zo splietanýchrastlinných vlákien a z kremeňa. Šperkov a náradia na ich výrobu sa našlo veľké množstvo. Nocké hlinené nádoby sa vyznačujú veľmi jemným vypracovaním. Všetky tieto predmety sa vypaľovai nad otvoreným plameňom. Medzi najstaršie hlinené plastiky patria vodné korytnačky, ryby a hrochy. Toto dokazuje aký veľký význam mala u týchto národov vodná fauna.Neskôr vznikli figúrky suchozemnských cicavcov.