Stupava ako mestečko sa spomína už roku 1269, teda prvýkrát je o nej písomný záznam. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú oveľa staršie a územie je nepretržite osídlené od čias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s roľníkmi, ktorí zveľaďovali tento kúsok zeme, zakladali svoje rody, stavali si obydlia, chrámy, žili a pracovali s myšlienkou na budúcnosť. Pečať svojho života a práce vtlačili do tejto zeme, ktorej sme dedičmi. Krásna prírodná scenéria, kultúrne a historické pamiatky, ľudové tradície, viera a predovšetkým pracovití, vzdelaní a talentovaní ľudia, mladá generácia ako nádej pre budúcnosť.
OKRES: Malacky
KRAJ: Bratislavský
POLOHA: Stupava sa rozprestiera medzi Západnými svahmi malých Karpát a Južnou časťou Záhorskej nížiny.
Zemepisná šírka: 48stupňov a 16 minút s.z.š.
Zemepisná dĺžka: 17stupňov a 2minúty v.z.d.
Mesto Stupava má výhodnú polohu z viacerých hľadísk. Približne za 20 minút autom sa dostanete do hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okresné mesto Malacky, ležiace na opačnej strane ako Bratislava je vzdialené od Stupavy 17 km.
Stupava je pomerne blízko aj k hraničným priechodom do Rakúska a Českej republiky. Do Rakúska sa môžete dostať cez hraničný priechod Angern, (smer Záhorská Ves), ktorý ponúka atraktívny prevoz kompou, alebo cez iné priechody v Bratislave a okolí. Do Českej republiky sa najrýchlejšie dostanete diaľnicou (smer Malacky).
HORNINY: štrky, piesky, vápenec
POVRCHOVE CELKY: Malé Karpaty, Záhorská nížina
PODNEBIE: relatívne suchá a teplá klíma
VODSTVO: niva Moravy
PODY: menej úrodné pôdy -kvôli naviatemu piesku.
Na Chvojníckej pahorkatine sa naviala spraš.
RASTLINSTVO: V Stupave kvôli neúrodnej pôde rastú zväčša iba borovicové lesy. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.
Záhorie a jeho hubársky chýr sú známe medzi obyvateľmi nielen Bratislavy a jej najbližšieho okolia, ale prenikli už aj smerom na východ Slovenska. Na vápencovom podklade neďalekého Borinského krasu sa koncom teplej a vlhkej jari zvyknú objaviť prvé hríby – "dubáky". Táto najznámejšia a najžiadanejšia jedlá huba obľubuje bučiny i dubiny a nezriedka ju možno nájsť aj v smrečine. Pravda, týchto hríbových krásavcov (lat. názov Boletus) je niekoľko druhov. Sú medzi nimi aj jedovaté a nejedlé druhy, ktoré ale – ako všetky vyššie rastliny - treba chrániť.
ŽIVOČÍŠTVO: Z raticovej zveri je v Stupave najpočetnejšie zastúpená diviačia a srnčia zver. Diviaky sa lovia od 16. júla do 15. januára. Lov na diviaky je individuálny, obľúbené sú aj spoločné poľovačky. Lesy v okolí Stupavy sú bohaté na dančiu a muflóniu zver, ktorá sa loví od 1. augusta do 31. decembra. Po celý rok je povolený lov na líšky, z menších šeliem sa tu vyskytuje kuna lesná a kuna sklaná, tchor tmavý, lovia sa od 1. decembra do konca februára. V kraji najväčšia šelma - jazvec sa loví od 1. septembra do konca novembra. Z drobnej zveri je tu hojne zastúpený zajac a bažant, lovia sa v novembri a decembri a to len na spoločných poľovačkách. Jarabice sa v stupavskom revíre nelovia. Od 16. septembra do 15. januára sa poľuje na hus divú a siatinnú. Kačica divá (ostatné druhy kačíc sú celoročne chránené) sa loví od 1. septembra do konca januára. S príchodom jari sa poľuje na sľuku lesnú, ktorá sa loví od 16. marca do konca apríla. Nachádzajú sa tu v hojnom počte rôzne druhy pernatých dravcov – jastrab veľký a malý, myšiak lesný a severský, sokol myšiar, ale aj vzácny druh sokola – sokol rároh.
CHRÁNENÉ ÚZEMIA: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
CHKO bola vyhlásená v roku 1976, výmera chráneného územia je 65 504 hektárov. Územie začína na ľavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100 kilometrov až k Novému Mestu nad Váhom. Súčasťou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskyňami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a čachtický kras s početnými jaskyňami. Borinský kras predstavuje krasové územie, ktoré sa rozprestiera na ploche 14,6 ha. Zahrňuje mnoho krasových javov, jaskýň (sú neprístupné), vyvieračiek, najmä Borinskú a Pajštúnsku vyvieračku, údolie Prepadlé a Medené Hámre. Prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1995 je Veľké Prepadlé. Ochrana ponornej fluviokrasovej jaskyne, nachádzajúcej sa v doline Prepadlé. Jaskyňa má dĺžku 597 metrov, hĺbku 70 metrov, je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hľadiska (aktívny vodný tok). Verejnosti nie je prístupná. Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom vyhlásená v roku 1984 s rozlohou 148 hektárov. Ochrana je zameraná na zachované lesné spoločenstvá v treťom a štvrtom vegetačnom stupni na plochom vápencovom chrbte, s prevahou bukov, dubov a líp. Na vrchole chrbta sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún.
POČET OBYVATEĽOV: 7834
PRIEMYSEL: -cementáreň - spracovanie vápencov
-konzerváreň (hlavne zeleniny)
-keramika - dobrá hlina+spraš - hlaholika
POĽNOHOSPODÁRSTVO: V okolí Stupavi sa nachádzajú ovocné sady a sady viniča
LESNÉ HOSPODÁRSTVO: V okolí Stupavi sa nachádzajú borovicové lesy
DOPRAVA: Popri Stupave prechádza dialnica z Bratislavy až do Česka
KULTÚRA: Kultúrny a spoločenský život mesta je veľmi pestrý. Odráža záujmy obyvateľov, vychádza zo záhoráckej tradície, a rozvíja moderné trendy. K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Deň zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychových hudieb a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím sú medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA. Mestské kultúrne stredisko Stupava vydáva lokálny mesačník Podpajštúnske zvesti, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Mesto podporuje aktívnu kultúrnu činnosť záujmových združení ako napríklad dychovú hudbu Veselá muzika zo Stupavy, ženský spevácky zbor Nevädza, tanečný súbor Modan. K záujmovým združeniam patrí aj súbor historického šermu URSUS. Pri Základnej umeleckej škole v Stupave, ktorá dosahuje výborné výsledky v mnohých medzinárodných súťažiach, účinkuje spevácky zbor Perličky a divadelný súbor.
ZDRAVOTNÍCTVO:
Zdravotné stredisko
Zdravotnícka ulica, tel.: (02) 6593 4412, 6593 4415
Ordinačné hodiny počas pracovných dní
Lekáreň Fortuna, Zdravotnícka ulica, tel.: (02) 6593 4416, otvorené počas pracovných dní
Lekáreň Centrum, Hlavná 29, tel.: (02) 6593 6653
Pohotovostná služba - Malacky, tel.: (034) 772 24 44
Milosrdní bratia - Bratislava, tel.: (02) 5295 3721, 5292 6034
Lekáreň Sv. Anny - Záhorská Bystrica, tel.: (02) 6595 6331, otvorené pondelok - sobota
Rýchla zdravotnícka pomoc - tel.: 155
ŠKOLSTVO:
Základná škola kpt. J. Nálepku
Školská 1
tel.: (02) 6593 4437
Základná umelecká škola
Cintorínska 1
tel.: (02) 6593 4438
Špeciálna základná škola
Záhumenská 51, tel.: (02) 6593 4896
STAVEBNÉ PAMIATKY: Kultúrne a historické pamiatky
Kaštieľ - Pôvodne na jeho mieste stál vodný hrad a patril ku kráľovským hradom. V roku 1280 bol dôležitým strediskom pajštúnskeho panstva a počas svojej existencie menil majiteľov. Od roku 1867 patril Károlyiovcom, ktorí mu dali novú podobu v romantickom štýle s rokokovými znakmi. Ničivý požiar v roku 1947 spustošil pôvodnú nádheru kaštieľa a následná rekonštrukcia nepriaznivo zmenila jeho vzhľad. V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov dôchodcov.
Kostol sv. Štefana uhorského kráľa - Rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Kostol často menil svoju podobu prístavbami. Začiatkom 18. storočia bola pristavená kaplnka a v roku 1764 Pálffiovci začali rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej z pôvodnej stavby zostal iba jeden múr. Kostol nadobudol väčší rozmer, boli k nemu pristavané bočné krídla, severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka. Rekonštrukcia skončila v roku 1767 a chrám bol posvätený. Neďaleko fary sa nachádza ďalšia významná sakrálna stavba - baroková kaplnka s Kalváriou z rokov 1709 - 1713. Pred kostolom je umiestnený trojičný stĺp z polovice 18. storočia.
Z ostatných architektonických pamiatok v meste si pozornosť zasluhujú zachovalé a funkčné meštianske domy v barokovom a klasicistickom štýle na Hlavnej ulici, budova chudobinca z roku 1850. Sedliacke domy nájdeme v Máste a na Novej ulici (smerom na Borinku). Postupne sú reštaurované historické budovy ako budova fary (na Námestí sv. Trojice), stará pošta (na Námestí M. R. Štefánika), strážny domček (na Marcheggskej ulici), grófsky mlyn v Parku a ďalšie. Zaujímavým dokladom výsad a práv mestečka Stupava je tzv. Stĺp hanby - pranier, postavený v roku 1766, ku ktorému boli pripútaní zlodeji, cudzoložnice a výtržníci. Usvedčeného zlodeja, rušiteľa poriadku alebo cudzoložnicu na základe právneho rozhodnutia richtára pripútali na určitý čas k tomuto stĺpu tak, aby sa celá obec dozvedela o ich priestupku. Používal sa ako nástroj výkonu trestu až do konca 18. storočia. V roku 1988 bol pranier zrekonštruovaný a prenesený na terajšie miesto.
Židovská synagóga - v súvislosti s prítomnosťou rímskych légií na vojensko - obchodnej stanici v Stupave je zrejmá i prítomnosť mnohých židov, čo padli do rímskeho otroctva. Potom nastal čas dlhého mlčania a až do 14. storočia niet jediného dokladu o prítomnosti židov na území mestečka. Počet židov v Stupave vzrástol v 16. storočí, kedy sa ich ujal gróf Pálffy. V 17. storočí už existovala náboženská obec a Chevra kadiša. Roku 1800 zorganizovala židovská obec zbierku na výstavbu synagógy, pričom veľká väčšina príslušníkov obce prispela aj fyzickou prácou. Synagóga bola postavená r. 1803 a dodnes si zachovala svoj pôvodný výzor. Má romery 17 x 23,5 m, múry sú hrubé a masívne. Aj dnes ako chátrajúca budova pôsobí mohutne svojou architektonickou krásou. Uprostred hlavnej siene sú štyri valcovité stĺpy, ktoré nesú klenby a delia priestor na dvanásť častí. Na klenbách a stenách sú ešte viditeľné krásne maľby - kobaltová a tmavočervená. Stupavská synagóga bola postavená podľa vzorov poľských synagóg zo 17. storočia. Jedným z najstarších chrámov tohto druhu je ľvovská takzvaná "predmestská synagóga". Židovská synagóga v Stupave je kultúrnou pamiatkou, zapísanou do zoznamu pamiatok v roku 1988.
HISTÓRIA MESTA:
Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. ohňovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera. "Civilný" život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súčasnosti dlhodobý archeologický výskum s cieľom vybudovať múzeum v prírode. Zatiaľ nie je v teréne prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry.
Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. - 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti. Podľa keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromaďarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Maďarov na stredné Podunajsko.
Na prelome 10. a 11. storočia vzniká Uhorský štát. Belo IV., uhorský kráľ, v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Vďaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestečko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a ďalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Poľnohospodárska výroba už v 16. storočí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papiereň a valcha, v 19. storočí bola vybudovaná škrobáreň. Začiatkom 20. storočia vznikajú cementáreň, konzerváreň a pálenica.
ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Keramikár Ferdiš Kostka
Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalosť výroby habánskej keramiky, spočívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-ciničitými polevami, označovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". O dobré meno tejto dieľne sa postarali aj Putzovi nasledovníci – Ján Kostka a Ferdinand. V slávnej tradícii pokračoval Ferdiš Kostka (1878-1951). Venoval sa okrem tradičnej výroby aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila doma i v zahraničí. Stal sa prvým národným umelcom v histórii ČSR. Jeho diela možno obdivovať nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahraničí. Rozsiahla zbierka z tvorby Ferdiša Kostku, originálne zariadenie, nástroje a vybavenie dielne i domu keramikára so zachovanou pecou na vypaľovanie keramiky, ktorá je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe. Múzeum je v prevádzke. Telefónne číslo: 02/65934882 Adresa: Múzeum F. Kostku, ul. F. Kostku 25
ŠPORT:
Osobitnou kapitolou života mesta je šport. V posledných rokoch významné jubileá oslávili športové kluby – hádzanársky a futbalový. Bohatá história týchto klubov svedčí o masovom športovaní pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. Denne je k dispozícii aj tenisový tréner. Spomínané tenisové kurty v areáli Park Hotela sú miestom významných stretnutí medzinárodného významu. Ku tradičným podujatiam patria tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori
ERBY MESTA
Erb mesta Stupava - v červenom štíte strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru, sprevádzaného vpravo hore zlatou zlatostredou zelenokalíšnou štvorlupeňovou ružičkou na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.
Vlajka mesta Stupava - pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t.j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.
Pečať mesta Stupava - je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Štandarda primátora mesta - medzi ostatnými symbolmi mesta má osobitné postavenie. Je vlajkou primátora, jedným z odznakov jeho úradu. Má podobu takmer štvorca, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam. Štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení.
Historické pečate mesta
Z minulosti Stupavy poznáme viacero heraldických pamiatok. Najmladšou relevantnou pamiatkou, ktorou je potvrdenie stupavského erbu Matejom II. r. 1610 v podobe, ktorú Stupave udelil r. 1560 Ferdinand II.
Išlo o štiepený erb, v ktorého prvej polovici bol zobrazený tĺčik, v druhej ryba. Patrí medzi heraldické kuriozity, že Stupava tento erb až do 19. storočia nepoužívala, a to napriek dvojnásobnému potvrdeniu erbovou listinou. Počas mnohých storočí ostala verná jednoduchému heraldicky čistému erbu so šikmo postaveným mažiarom, do ktorého je vložený tĺčik. Tieto erby poznáme podľa dvoch pečatí, jednej datovanej rokom 1681 s kruhopisom SIGILVM OPPIDI STAMFHA ANNO 1681 a druhou bližšie nedatovanou s kruhopisom SIGILLVM STOMB(?)FE. Kým v prvej spomenutej pečati je v štíte ľavošikmý mažiar s tĺčikom sprevádzaný rovnako situovanou štvorlupeňovou ružou, vyrastajúcou z predného okraja štítu, v druhej pečati kvet chýba. Zdá sa, že obe spomenuté pečatidlá používala Stupava súčasne, pretože pečatidlo s ružičkou je doložené aj na písomnostiach pred i po r. 1681, do ktorého sa svojim vznikom hlási druhé pečatidlo. Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posúdila podobu erbu mesta Stupava dňa 23. júna roku 1999 a odporučila používať ho v pôvodnej neskoro-stredovekej podobe. Heraldická komisia Ministerstva vnútra konštatovala, že erb v uvedenej podobe je hovoriacim erbom, pretože jeho symbolika - mažiar, stúpa - sa tradične dáva do súvislosti s názvom mesta. Erb mesta Stupavy, posúdený a odporučený Heraldickou komisiou, je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S - 20/91.
