Obmedzené zahraničné investície bolo povolené obnoviť v roku 1973 a ďalej bol liberalizované koncom 80-tych rokov.

Asi polovica rozpočtových príjmov vlády pochádza zo všeobecného predaja a daní z pridanej hodnoty a zvyšok príjmov zo štátnych podnikov. Koncom 20-tého storočia zahraničná pomoc začala rovnako významne figurovať ako zdroj príjmov.

Železnice v krajine sú riadené Myanmarskou železničnou korporáciou, ktorú vlastní štát. Ťažko využiteľná cestná sieťje iba asi z dvoch petín vydláždena. Nachádzajú sa tu aj rozsiahle vnútrozemské vodné cesty, z ktorích asi jedna štvrtina je splavná veľkými plavidlami. Yangôn je hlavný(1.) prístav a nachádza sa tu ešte zopár dalších hlavných prístavov. Medzinárodné letecké služby sú zabezpečené Mingaladonským letiskom, blízko Yangônu.

V Myanmarskom exporte prevažuje ryža a teka, nasledujú železné rudy a drahokamy. Od polovice 70-tych rokov hodnota Myanmarského importu zvyčajne prevyšuje jeho export. Import pozostáva väčšinou z kapitálového tovaru, hlavne strojov a dopravného vybavenia; surových materiálov a náhradných dielov; a spotrebných tovarov. Hlavnými obchodnými partnermi sú Japonsko, Európska únia, juhovýchodné ázijské krajiny a India.

Vláda a sociálne pomery

Ústava z roku 1974 prehlasuje Myanmar za socialistickú jednostranícku republiku riadenú Barmskou Socialistickou Stranou (BSPP). Najvyššia štátna zákonná moc bola udelená v jednokomorovom ľudovom zhromaždení(Pyithu Hluttaw), ktorého členi boli nominovaní BSPP, potom formálne zvolení na štvorročné obdobia ľudovým hlasovaním. Zhromaždenie vybralo premiéra, kabinet a 29 členov štátneho koncilu. Štátny koncil obratom zvolil predsedu, ktorý plnil úlohu prezidenta a hlavy štátu. Vojenská vláda, ktorá prevzala moc v roku 1988, zrušila všetky predošlé inštitúcie, ale zrušili zákaz pre politické strany; predseda Štátneho zákona a Poriadok Obnovujúci Koncil tiež plnil funkciu hlavy štátu a šéfa výkonného úradu.

Myanmarská populácia spravidla trpí biednými zdravotnými podmienkami a na choroby ako malária, cholera, tuberkulóza, žltačka, mor, horúčka dengue a encefalitída. Tieto zdravotné problémy sa ešte zhoršujú nedostatkom školeného lekárského personálu. Vybavenie Myanmarských zdravotných stredísk je dobré vyvinuté iba v mestách; priemerná dĺžka života je 60 rokov u mužov a 64 rokov u žien.

Vzdelanie, tam kde je dostupné, je zadarmo; hlavný doraz je na základne vzdelanie. Školská dochádzka je povinná pre deti medzi piatym a deviatym rokom života. Celková miera gramotnosti v krajine je okolo 80 percent. V Yangône a v Mandalay je umelecká a vedecká univerzita.