Barmský Myanmar, alebo Pyidaungzu Myanma Naingngandaw, krajina rozprestierajúca sa pozdĺž východných brehov Bengálského zálivu a Andamanského mora v juhovýchodnej Ázií. Krajina je asi 1 275 míľ (2 050 km) dlhá zo severu na juh – zahŕňjúca 400 míľový (640 km) pás pozdĺž Malajského poloostrova – a asi 580 míľ (935 km) z východu na západ v jej najširšej hranici. Myanmar susedí na juhovýchode s Thajskom a Laosom, na severovýchode s Čínou, a na severozápade s Bangladéšom a indickými štátmi(provinciami) Arunachal Pradesh, , Nagaland, Manipur a Mizoram. Jeho pobrežná línia, na juhu a juhozápade, hraničí s Bengálským zálivom a Martabanským zálivom, a Andamanským morom. Hlavným mestom je Yangôn (Rangoon). Jeho rozloha je 261 228 štvorcových míľ(676 577 km2). Populácia (1993) je 44 613 000 obyvateľov.

Reliéf

Myanmar možme rozdělit na čtyři fyzickogeografické regióny : severné hory, západné hory, centrálne nížiny, a Shan Plateau(náhorná plošina) na východe. V severnom Myanmare dominanuje Kumonský hrebeň, ktorý sa smerom na juh znižuje od najvyššieho vrchu krajiny, Mount Hkakabo (5 881 m n.m.), ktorý leží na severnej vysokohorskej hranici s Čínou. Západné hory, nižší, ale majoritný vysočinový región, sa rozprestiera južným smerom z najvýchodnejších Himalájí, vytvárajúcich Chinské vrchy, ktorých vrcholy dosahujú výšok 3 000 m n. m., a ďalej na juhu, riedko osídlený a riedko zalesnený Arakanský hrebeň. Centrálne nížiny, ležiace medzi Atamanským hrebeňom a Shan Plateau, pozostávajú z plytkých Arakanských pobrežných planín (hraničiace s Bengálskym zálivom) a Tenasserim (hraničiace s Andamanským morom) a riedko osídlených regiónov delty riek Irrawaddy a Sittang. Štvrtý hlavný región krajiny, hlboko rozdelený (mapovitý) Shan Plateau, je najvýchodnejší a príkrodvíhajúci sa od centrálných nížin, často 600 metrov v jedinom stupni; priemerný zdvih plošiny je 900 metrov, a niektoré štíty presahujú 2 600 metrov. Južne sa plošina spája s hrebeňom Tenasserimských hor.

Severojužná orientácia Myanmarských hor určuje smery jeho hlavných tokov Irrawaddy a Salween. Irrawaddy je splavná na viac ako 1 450 kilometroch jej 2 100 kilometrovej dĺžky a odvodňuje okolo troch petín povrchu krajiny. Povodie rieky Salween leží na východ od Irrawaddy, odvodňujúca región Shan Plateau a ústi v Martabanskom zálive.

Myanmarská tropická klíma je z veĺkej časti ovplyvňovaná monzúnmi južnej Ázie.

Striedajú sa tu tri obdobia, chladné suché obdobie od konca Októbra do polky Februára, horúce suché obdobie od polky Februára do polky Mája, a monzúnové obdobie od konca Mája do konca Októbra. Ročné zrážky sú v rozsahu od 5 100 mm pozdĺž pobrežných rovín a hor (2 500 mm) vrátane regiónov delty a 900 mm v centrálnej panvy okolo Mandalay. Skoro všetky spadnú v období monzúnov. Priemerné denné maximá teplot pre najchladnejšie a najteplejšie mesiace sa pohybujú v rozsahu medzi 23 °C a 32 °C vo vysočinách Shan Plateau a medzi 29 °C a 36 °C v Yangône na juhu.

Iba okolo jedna šestina Myanmarských vysokohorského územia je považovaná za ornú podu; okolo desatina tejto je zavlažovaná, väčšinou pre produkciu ryže. Takmer žiadna poda nie je vhodná ako pastviny a polovica krajiny je zalesnená. V Myanmarských nížinách sa prirodzená vegetácia mení v závislosti na množstve zrážok. Tam, kde je viac ako 2 000 mm zrážok prevládajú vždyzelené tropické lesy(oblasti delty podporujú bujné mangrovníkové porasty); v regiónoch s množstvom zrážok medzi 1 000 a 2 000 mm sa nachádzajú listnaté monzúnové lesy(obsahujúce teky); pri menej ako 1 000 mm sú lesy postupne nahradzované krovím. Vo vysočinách možme nájsť dubové a borovicové lesy nad hornou hranicou lesa(1 000 m n. m.). Život zvierat je bohatý s dažďovými lesmi podporujicími rozmanitosť vtákov, cicavcov a rozmanité druhy hadov. Slon a tiger sú doležité aj keď ohrozené druhy. Myanmar má zásoby striebra, medi, olova a zinku v Shan Plateau, náplavové zásoby wolfrámu a cínu v Tenasserimských pobrežnej oblasti a ropu a zemný plyn. V severných horách sa tiež taží vysokokvalitný nefrit. Obyvateľstvo

Celé údolie rieky Irrawaddy a pobrežné pásy v sebe držia tri štvrtiny populácie. Okolo 70 percent celkovej populácie sú Barmčania. V západných horách pri rieke Chindwin sú rozne Chinské kmene a vrchnejšie údolie rieky Irrawaddy a severné vrchy sú obsadené Kachinskými kmeňovými skupinami. Ľud Shanu osídlil Shan Plateau; Waovia a Palaungovia sú väčšinou klasifikovaný ako národ Shan. Karenov nájdeme v deltách, v Peguských horách a pozdĺž dolného toku rieky Salween. Kayahsovia osídľujú južný roh Shan Plateau. Približne deväť desatín populácie sú budhisti. Ostatok sú väčšinou kresťania, moslimovia alebo animisti; najdeme aj zopár hinduistov.

Viac ako 100 domorodými jazykmi – jasne vzniknúté zo zopár dialektov – sa rozpráva v Myanmare, ale základný a oficiálny jazyk je barmština(myanmarčina), ktorou rozprávajú ako ľudia z rovín, tak ľudia z hor.

Počas britskej kolonizácie (1885-1948), kedy sa krajina oficiálne volala Barma, sa angličtina stala oficiálnym jazykom , ale po osamostatnení od Britského empíria, angličtinu ako oficiálny jazyk zrušili. Aj keď základna znalosť angličtiny sa stále vyžaduje v školách a fakultách a v roku 1981 bolo vyučovanie angličtiny navrátené do školských osnov.

Myanmar je jedna z najredšie osídlených krajín v Ázií a členitá, zalesnená časť jeho povrchu je ešte stále iba mierne osídlená. Je to krajina dedín, kde menej ako jedna štvrtina ľudí žije v mestských oblastiach. Ročná miera rastu obyvateľstva (prirodzený prírastok) je trochu vysoká oproti sveovému štandardu, ale asi okolo priemeru juhovýchodnej Ázie. Relatívne vysoká miera úmrtnosti novonarodencov sa značne znížila od 50-tych rokov. Najväčšími mestami sú Yangôn v delte rieky Irrawaddy a Mandalay vo vnútrozemí.

Ekonomika

Myanmar ma centrálne plánovánu, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ktorá je do veľkej miery znárodňená a z najväčšej časti postavená na poľnohospodárstve a obchode. Aj keď hrubý národný produkt (HNP) na hlavu je jeden z najnižších na svete.

Okolo tri petiny hrubého domáceho produktu(HDP) pochádza z poľnohospodárstva, lovu, lesníctva a rybárstva, nasledujú služby a priemyselná výroba. Poľnohospodársky sektor zamestnáva asi dve tretiny pracovnej sily.

Ryža je najdoležitejšou kultúrou; dominuje ekonomike poskytujúc hlavný zdroj zamestnanosti a je hlavnou exportnou komoditou krajiny. Ostatné doležité kultúry sú cukrová trstina, kukurica, podzemnica olejná, strukoviny a bavlna. Zelenina, melóny a ovocie sa tiež pestujú.

Hoci je v Myanmare málo pastvín, chová sa tu veľa dobytka, vrátane hovädzieho dobytku(asi desatina je určená na produkciu mliečných výrobkov). Hovädzí dobytok sa chová väčšinou vo vyššíe ležiacích suchých zónach. Ostatný dobytok zahŕňa prasce, byvoly a kozy. Lesy produkujú teku, doležitý komponent zahraničného obchodu.
Ryby sú popri ryži iba druhou základnou živinou v Myanmarskej diéte; väčšina všetkého výlovu je z mora. Európsky kapor a tilapia z Thajska boli úspešne zavedené do chovu rýb(rýbarstva).

Priemyselná výroba je málo vyvinutá a vykazuje iba desatinu HDP. Hlavné výrobky sú zušľachtené výrobky ropy, cement, hnedý a hrubý cukor, arašidový olej, ryby v konzerve, dusikaté hnojivá, surová oceľ, bavlnené vlákno a cigarety. Takmer polovica produkcie energie v krajine je vyrábaná vodnými elektrárňami a zvyšok sú tepelné elektrárne. Všetky veľké priemyselné spoločnosti, bankový systém, poisťovníctvo, zahraničný obchod, domáci veľkoobchod a väčšina maloobchodu bola znárodnená začiatkom 60-tych rokov.

Obmedzené zahraničné investície bolo povolené obnoviť v roku 1973 a ďalej bol liberalizované koncom 80-tych rokov.

Asi polovica rozpočtových príjmov vlády pochádza zo všeobecného predaja a daní z pridanej hodnoty a zvyšok príjmov zo štátnych podnikov. Koncom 20-tého storočia zahraničná pomoc začala rovnako významne figurovať ako zdroj príjmov.

Železnice v krajine sú riadené Myanmarskou železničnou korporáciou, ktorú vlastní štát. Ťažko využiteľná cestná sieťje iba asi z dvoch petín vydláždena. Nachádzajú sa tu aj rozsiahle vnútrozemské vodné cesty, z ktorích asi jedna štvrtina je splavná veľkými plavidlami. Yangôn je hlavný(1.) prístav a nachádza sa tu ešte zopár dalších hlavných prístavov. Medzinárodné letecké služby sú zabezpečené Mingaladonským letiskom, blízko Yangônu.

V Myanmarskom exporte prevažuje ryža a teka, nasledujú železné rudy a drahokamy. Od polovice 70-tych rokov hodnota Myanmarského importu zvyčajne prevyšuje jeho export. Import pozostáva väčšinou z kapitálového tovaru, hlavne strojov a dopravného vybavenia; surových materiálov a náhradných dielov; a spotrebných tovarov. Hlavnými obchodnými partnermi sú Japonsko, Európska únia, juhovýchodné ázijské krajiny a India.

Vláda a sociálne pomery

Ústava z roku 1974 prehlasuje Myanmar za socialistickú jednostranícku republiku riadenú Barmskou Socialistickou Stranou (BSPP). Najvyššia štátna zákonná moc bola udelená v jednokomorovom ľudovom zhromaždení(Pyithu Hluttaw), ktorého členi boli nominovaní BSPP, potom formálne zvolení na štvorročné obdobia ľudovým hlasovaním. Zhromaždenie vybralo premiéra, kabinet a 29 členov štátneho koncilu. Štátny koncil obratom zvolil predsedu, ktorý plnil úlohu prezidenta a hlavy štátu. Vojenská vláda, ktorá prevzala moc v roku 1988, zrušila všetky predošlé inštitúcie, ale zrušili zákaz pre politické strany; predseda Štátneho zákona a Poriadok Obnovujúci Koncil tiež plnil funkciu hlavy štátu a šéfa výkonného úradu.

Myanmarská populácia spravidla trpí biednými zdravotnými podmienkami a na choroby ako malária, cholera, tuberkulóza, žltačka, mor, horúčka dengue a encefalitída. Tieto zdravotné problémy sa ešte zhoršujú nedostatkom školeného lekárského personálu. Vybavenie Myanmarských zdravotných stredísk je dobré vyvinuté iba v mestách; priemerná dĺžka života je 60 rokov u mužov a 64 rokov u žien.

Vzdelanie, tam kde je dostupné, je zadarmo; hlavný doraz je na základne vzdelanie. Školská dochádzka je povinná pre deti medzi piatym a deviatym rokom života. Celková miera gramotnosti v krajine je okolo 80 percent. V Yangône a v Mandalay je umelecká a vedecká univerzita.

Intelektuálne a kultúrne kontakty s ostatnými krajinami boli vážne obmedzené vojenskou vládou začínajúcou v 60-tych rokoch.

Spravodajské média sú v Myanmare vlastnené a riadené vládou. Ústava krajiny zakazuje cenzúru, ale media v podstate nemožu diskutovať o národných otázkach bez povolenia lídrami krajiny a socializmu.

História

Prvé ľudské osídleni v Myanmare sa objavilo asi pred 11 000 rokmi v strede údolia rieky Irrawaddy. Skupina ľudí známych ako Pyu, ktorí hovorili tibetsko-barmským jazykom, začala zakladať mestské kráľovstvá v severnom Myanmare v období prvého storočia p.n.l. do roku 800 n.l. Na juhu od Pyuov boli Moni, národ hovoriaci austro-ázijským jazykom, ktorí založili prístavné hlavné mesto Thaton. Štát Monov prosperoval podobne ako štát Pyuov. V deviatom storočí hlavné mesto Pyuov Halingyi pripadlo severnému kráľovstvu Nanchao v južnej Číne. Myanmarčania, alebo Barmčania prevzali vedenie tibetsko-barmského ľudu a založili ich hlavné mesto Pagan.

V roku 1044 Anawrahta prevzala trón v Pagane a behom niekoľkých rokov zjednotila celý Myanmar v jednotné kráľovstvo a založila prvú Myanmarskú ríšu. Invázia Mongolov v roku 1287 zdevastovala ríšu a viedla k jej rozpadu. Zjednotenie sa prvykrát objavuje v 16-tom storočí počas vlády dynastie Toungoo, ktorá trvala prerušovane do roku 1752, kedy Moni preberajú kontrolu nad Myanmarom. Myanmarská odolnosť stúpala počas vlády populárneho vodcu Alaungpaya, ktorý zabezpečil celú Myanmarskú krajinu a založil jej poslednú dynastiu.

Expanzionistická politika Alaungpayovho kráľovstva vyľakala jeho susedov, zvlášť tých britských vzhľadom na myanmarské zámery na Assam. Dve anglo-barmské vojny (1824-1826 a 1852) nasledovali po Myanmarskej okupácií Assamu a stáli ho nielen Assam, ale aj Manipur, Arakan, Tenasserim a nakoniec Pegu. Ostatok Myanmaru pripadol Británií v roku 1885 po tretej anglo-barmskej vojne.

Pod britskou kontrolou bola krajina nazvaná Barma a stala sa indickou provinciou. Myanmarský ľud cítil odpor voči britskému odopreniu pokračovať v národnom budhistickom patronáte. A čo viac, britská ekonomická politika ožobračila vačšinu populácie. To viedlo k roľníckemu povstaniu v roku 1931 a v roku 1937 Briti oddelili Barmu od Indie. Druhá svetová vojna so sebou priniesla japonskú okupáciu; britské vládnutie pokračovalo do začiatku roku 1948, kedy sa Barma (názov Myanmar bol prevzatý v roku 1989) osamostatnila.

Vojenský prevrat v roku 1962 pevne zaviedol koncilový revolučný zámer na vytvorení socialistickej Barmy.

Barmský vojenský vodcovia znárodnili hlavné ekonomické podniky a pustili sa do neúspešnej politiky rapídného spriemyselňovania zatiaľčo izolovali Barmu od kontaktu s okolitým svetom. Koncom 80-tych rokov, vládna korupcia a zlé hospodárenie urobili z nazdroje-bohatej Barmy jednu z najchudobnejších krajín na svete. Dlho-vrejúca nespokojnosť ľudí vybuchla v 1987-88 do rozšírených protivládnych nepokojov, ktoré vojsko nakoniec potlačilo silou. V roku 1990 opozičné strany rozhodujúco vyhrali v národných voľbách, ale armáda mala naďalej kontrolu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Myanmarská únia (Barma)