Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Izrael
Dátum pridania: | 21.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mkubiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 569 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 33.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 55m 50s |
Pomalé čítanie: | 83m 45s |
Šepardovia imigrovali do Izraelu hlavne v dekádach po vyhlásení nezávislosti. Nedostatok štátnych zdrojov na zvládnutie tohto prílevu nových imigrantov, kombinované to je s kultúrnymi odlišnosťami medzi imigrantmi a aškenázmi, spôsobilo to separáciu chudobnejších Šepardov. Arabi, tí Palestínčania, ktorí zostali na území po vyhlásení nezávislosti Izraelu a ich potomkovia, vytvorili na území Izraelu nežidovskú populáciu. Od okupácie Západného Brehu, Gazy, Východného Jeruzalemu a Golanských výšin majú Arabi žijúci v Izraeli zvýšený kontakt medzi sebou, väčší pocit identity s Palestínčanmi žijúcimi v týchto okupovaných územiach. Navzdory legálnej rovnosti a zvýšenej integrácii do izraelskej ekonomiky, väčšina Arabov a Židov žijúcich v separátnych oblastich navštevuje separátne školy, hovorí inými jazykmi a nasleduje iné kultúrne tradície. Hoci je neustále napätie vo vnútri Izraela medzi týmito dvoma skupinami, v súčasnosti je zatienené konfliktmi ovplyvnenými izraelskou okupáciou a židovským osídlením v Palestínskej oblasti mimo Izraelu.
Hebrejčina a arabčina sú oficiálnymi jazykmi Izraelu. Židovská väčšina hovorí modernizovanou odvodeninou hebrejského jazyka, biblický semitský jazyk. Imigranti dostávajú inštrukcie v hebrejčine, ale väčšina z nich hovorí svojim rodným jazykom. Izraelskí Arabi hovoria arabským jazykom. Hebrejčina aj arabčina sa vyučuje v školách a používa sa v legálnych záležitostiach a v legislatíve, veľa Izraelčanov hovorí angličtinou, ruštinou alebo nejakým iným z množstva európskych jazykov. Niektorí starší aškenázski imigranti hovoria jidišom, čo je nemecký jazyk. Vysielanie rádia, noviny a časopisy používajú viaceré jazyky okrem arabčiny a hebrejčiny.
V regióne historickej Palestíny tu bolo ohnisko troch svetových náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu. Jeruzalem, Zefat, Hebron a Tiberias sú štyri sväté mestá judaizmu. Jeruzalem, Betlehem a Nazareth sú posvätné pre kresťanstvo, a Jeruzalem ako miesto vystúpenia proroka Mohameda do neba je takisto posvätné pre islam. Haifa je svetové centrum Bahai náboženstva, hoci dnes v Izraeli žije len niekoľko prívržencov tohto náboženstva.
Kvalita izraelského systému vzdelávania a vysoká úroveň gramotnosti poukazuje na dôležitosť vzdelávania v židovskej tradícii. Integrácia imigrujúcich židovských detí z veľa krajín a kultúr pokračuje ako hlavná výzva.
Zdroje: LIŠČÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území světa. Libri, Praha, 1096 s., BATEMAN, G., EGANOVÁ, V., 2002: Zeměpis světa. Columbus, Praha, 512 s., Encarta Encyclopedia, 2000, english version, Encarta World Atlas, 1998, MAKULA, A., MARI, L., TOLMÁČI, L., TOLMÁČIOVÁ, T., 2001: Lexikón štátov a území sveta. MAPA Slovakia, Bratislava, 280 s., TÓDA, M., 2001: Krvácajúca Svätá Zem. Plus 7 dní, 1: 46 – 50, KADLEČÍKOVÁ, M., 2001: Svätá smrť. Plus 7 dní, 24: 46 – 50, CHORVATOVIČ, Ľ., 2002: Zem zasľúbená krvi. Plus 7 dní, 16: 59 – 64, ZÁVODSKÁ, N., 2002: Arafatov koniec?. Plus 7 dní, 26: 16 – 17, KOLLÁROVÁ, L., 2002: Zberači mŕtvych. Plus 7 dní, 30: 62 – 64, TÓDA, M., 2002: Začarovaný kruh. Plus 7 dní, 33: 68 – 71, TÓDA, M., 2003: Nájdi a zabi!. Plus 7 dní, 36: 126 – 130, KERLIK, P., 1999: Staroveké civilizácie. Slovart, Bratislava, 128 s., WAGNER, M., 1996: Israel. R.Piper GmbH & Co. KG., München, 184 s., LEWIS, B., 1997: Dějiny Blízkeho Východu. NLN, Praha, 384 s.
Súvisiace linky