Povinný školský zákon z roku 1949 a jeho následné zlepšenie zabezpečuje bezplatné vzdelanie pre povinnú školskú dochádzku pre deti od 5 do 16 rokov a takisto doplnkové štúdium, nie však povinné pre deti do 18 rokov. V skutočnosti viac ako 90 % detí v školskom veku dokončí povinnú školskú dochádzku. Židovské deti navštevujú buď štátne svetské školy alebo náboženské školy, obe s vyučovaním v hebrejčine. Arabské a drúzske deti navštevujú separátne školy zdôrazňujúce ich históriu, náboženstvo a kultúru s vyučovaním v arabčine. Niektoré stredné školy sa špecializujú na technologické, poľnohospodárske, vojenské alebo náboženské štúdia. Úroveň gramotnosti je veľmi vysoká u oboch komunít a u oboch pohlaví. Významné univerzity sú Hebrejská Univerzita v Jeruzaleme, Tel – Avivská Univerzita, Haifská Univerzita, Technologický inštitút v Haife, Ben Gurionská Univerzita Negevu v Beershebe, Ber – Ilanská Univerzita v Ramat Gane...
Výzvy k zachovaniu národnej bezpečnosti počas integrácie veľkých vĺn imigrantov majú charakterizovať ekonomiku Izraelu počas celej jeho štátnosti. Výdavky na obranu zostávajú stále jedny z najvyšších na obyvateľa a imigrácia prekračuje dostupnosť práce a bývania. Nedostatok prírodných zdrojov a ekonomická izolácia od okolitých arabských štátov pridáva ďalšie výzvy. Napriek týmto faktorom izraelská ekonomika rastie rapídne a Izraelčania sa tešia z vysokého životného štandardu. S úplným hrubým domácim produktom (HDP) 98 miliárd $ (1997), hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je 16 810 $, je jedna z najvyšších na svete. Ekonomická diverzifikácia, vysoké investície, kvalifikovanie a vzdelávanie pracujúcich, výskum a vývoj prispieva k úspechu izraelskej ekonomiky. A predsa, stabilné zvyšovanie obchodu má nedostatok, vysokú infláciu a veľké zahraničné pôžičky. Pre vyrovnanie obchodného deficitu Izrael pokračuje v uskutočňovaní vývozu vysoko – technologických výrobkov. Ak pretrvá mier na Blízkom Východe, Izrael by mohol zvýšiť obchod so svojim arabskými susedmi a znížiť výdavky na obranu. Vláda hrá významnú úloho v ekonomike Izraelu počas celej jeho histórie. Vláda zasahuje do plánovania, prispievania a kontrolovania v poľnohospodárstve od vzniku štátu. Vláda takisto berie do svojich rúk rozhodnutia pre zabránenie ekonomických kríz. Vláda tvorí takisto aj vlastný biznis, ktorý zostáva jedným z najväčších zamestnávateľov, najmä pre sektor verejných služieb. Kvôli zníženie vládnych výdavkov a stimulácii ekonomického rastu, vláda začala privatizovať jej podniky. V roku 1997 bolo EAO 2 500 000, z toho 250 000 izraelských Arabov. Ženy tvorili 40,3 % pracovných síl.