Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Izrael
Dátum pridania: | 21.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mkubiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 569 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 33.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 55m 50s |
Pomalé čítanie: | 83m 45s |
Najviac ľudí pracuje vo verejných službách, výrobe, maloobchode a veľkoobchode a finančných a obchodných službách. Nezamestnanosť bola 7,7 %. Okolo 100 000 zahraničných pracovníkov – hlavne z Rumunska, Thajska a Filipín pracuje v poľnohospodárstve a na stavbách. Okolo 180 000 Izraelčanov slúži vo vojenských službách. Väčšina izraelských plodín je určená pre domáci trh a len málo ide na export. Priemyselné plodiny, obilniny, zemiaky, široká varieta ovocia, mliečne výrobky, hydina a vajíčka sú hlavné potraviny. Export zahrňuje citrusové plodiny a iné ovocie, bavlnu, avokádo a zemiaky. Štvrtina vypestovaných kvetín ide na export. Väčšina izraelského ročného úlovku rýb pochádza z umelých vodných nádrží. V súčasnosti význam poľnohospodárstva klesá – v tvorbe HDP, v zamestnanosti obyvateľstva, v percentách vývozu. V roku 1996 poľnohospodárstvo, zahrňujúce ešte lesníctvo a rybárstvo, tvorilo 2 % HDP a zamestnávalo okolo 3 % EAO.
Hlavná položka ťažobného priemyslu sú obrovské zásoby brómu, potašu, magnézia a ďalších minerálov získaných zo soľných ložísk Mŕtveho mora. Izrael je svetový exportér brómu. Povrchová ťažba mramoru a žuly stačí pre domáci trh. Meď, fosfáty, bróm a íl sa ťaží v Negevskej púšti. Napriek limitovaným prírodným zdrojom, izraelský výrobný sektor je je veľmi diverzifikovaný a veľmi technologicky rozvinutý ako v žiadnej z krajín Blízkeho Východu. Potreba výdavkov na priemysel, spolu s túžbou oživiť zisky z exportu, vláda viac investuje do priemyslu, špeciálne do výskumu a vývoja. Kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila, priebežne obnovovaná imigrantmi, takisto napomáha výrobe. Izraelská priemyselná produkcia je jedna z najrýchlejšie rastúcich na svete. V roku 1996 priemysel, zahŕňujúci aj ťažbu a stavebníctvo, tvoril 27 % HDP, 80 % produkcie išlo na export a zamestnával 28 % EAO. Od roku 1970 bola výroba zameraná na klasické odvetvia ako potravinárstvo, textilný priemysel, chemický priemysel, farmaceutický priemysel a kovospracujúci priemysel. Potom sa Izrael pohol k náročno – technologickým odvetviam ako lekárska elektronika, telekomunikácie, software a hardware a brúsenie diamantov. Brúsenie diamantov a elektronika patria medzi izraelské najväčšie zdroje príjmov, spolu s chemickými produktmi, textíliou a strojovými a prepravnými zariadeniami. Tel – Aviv a Haifa sú dôležité výrobné centrá. Služby zostávajú v tvorbe HDP na 1. mieste a takisto aj v zamestnaní EAO. Tvorí 60 % HDP a zamestnáva 69 % EAO. Historické a náboženské centrá ako aj priaznivá klíma robia Izrael populárnou turistickou destináciou.
Zdroje: LIŠČÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území světa. Libri, Praha, 1096 s., BATEMAN, G., EGANOVÁ, V., 2002: Zeměpis světa. Columbus, Praha, 512 s., Encarta Encyclopedia, 2000, english version, Encarta World Atlas, 1998, MAKULA, A., MARI, L., TOLMÁČI, L., TOLMÁČIOVÁ, T., 2001: Lexikón štátov a území sveta. MAPA Slovakia, Bratislava, 280 s., TÓDA, M., 2001: Krvácajúca Svätá Zem. Plus 7 dní, 1: 46 – 50, KADLEČÍKOVÁ, M., 2001: Svätá smrť. Plus 7 dní, 24: 46 – 50, CHORVATOVIČ, Ľ., 2002: Zem zasľúbená krvi. Plus 7 dní, 16: 59 – 64, ZÁVODSKÁ, N., 2002: Arafatov koniec?. Plus 7 dní, 26: 16 – 17, KOLLÁROVÁ, L., 2002: Zberači mŕtvych. Plus 7 dní, 30: 62 – 64, TÓDA, M., 2002: Začarovaný kruh. Plus 7 dní, 33: 68 – 71, TÓDA, M., 2003: Nájdi a zabi!. Plus 7 dní, 36: 126 – 130, KERLIK, P., 1999: Staroveké civilizácie. Slovart, Bratislava, 128 s., WAGNER, M., 1996: Israel. R.Piper GmbH & Co. KG., München, 184 s., LEWIS, B., 1997: Dějiny Blízkeho Východu. NLN, Praha, 384 s.
Súvisiace linky