Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Izrael
Dátum pridania: | 21.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mkubiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 569 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 33.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 55m 50s |
Pomalé čítanie: | 83m 45s |
Všetko na stole predstavuje časť príbehu: horké byliny pripomínajú bolesť z otroctva, nekvasený chlieb pripomína náhly útek (nemali čas nechať vykvsiť chlieb), štyri poháre vína symbolizujú štyri sľuby, ktoré Boh dal ,,vyvolenému národu".
Podľa legendy zabil izraelský chlapec obávaného filištínskeho bojovníka Goliáša iba prakom. Chlapca, Dávida, oslavoval celý národ ako hrdinu a neskôr sa stal zaťom kráľa Saula a najväčším kráľom Izraela. Okolo roku 1000 pred n. l. si Dávid volil za svoje hlavné mesto Jeruzalem. Za 40 rokov jeho vlády Izrael viedol a vyhral mnohé vojny, rástol čo do veľkosti i sily. Dávidov syn Šalamún prejavil rovnaké schopnosti v diplomacii, ako jeho otec v boji. Podpísal mierové zmluvy so susednými krajinami, ktoré zaručovali bezpečnosť Izrela. Po Šalamúnovej smrti sa krajina rozpadla na kráľovstvá Izraela a Júda. Následkom ich súperenia boli mnohé vojny a ich moc zoslabla. Dobyvateľ nasledoval dobyvateľa: Peržania, Gréci a Rimania. Roku 1 n. l. za vlády rímskeho cisára Augusta sa v Betleheme narodil Ježiš. Jeho narodenie dalo zrod novému náboženstvu, ktoré poznáme ako kresťanstvo. Ale židovská viera pretrvala do dnešných dní. Medzi kresťanmi a Židmi sa traduje, že skalný výbežok na Chrámovej hore v Jeruzaleme je miestom, kde chcel Abrahám obetovať svojho syna Bohu. Moslimovia ceria, že z toho istého miesta vstúpil na nebesia prorok Mohamed. Toto miesto, ktoré je sväté pre všetky tri náboženstvá, teraz uzatvára mešita zo 7. storočia. Šalamúna si vážili ako spravodlivého kráľa a múdreho sudcu. Keď sa mu podľa Písma zjavil v sne Boh, aby mu splnil želanie, Šalamún požiadal o múdrosť. V procese, známom pre Šalamúnove múdre rozhodnutie, mu dve ženy priniesli dieťa, pričom obe tvrdili, že sú jeho matkou. Šalamún vzal meč a povedal, že dieťa rozpolí, pričom každá dostane jednu polovicu. Nato ho jedna žena poprosila, nech ho nezabíja a dá ho druhej žene, čím dokázala, že je jeho pravou matkou. Jedným z najväčších Šalamúnových činov bola stavba veľkolepého Chrámu na kopci zvanom Chrámová hora v Jeruzaleme. Dnes z chrámu neostalo nič iba oporný múr základov. Je známy ako Západný múr (alebo Múr nárekov) a je to najsvätejšie miesto judaizmu. Cestujú sem Židia z celého sveta, aby sa pomodlili za mŕtvych príbuzných a v puklinkách medzi kameňmi často nechávajú listočky s modlitbami, lebo ,,Božská prítomnosť nikdy nehýbe tým, čo nebolo zničené a nikdy nebude zničené".
Moderné chápanie židovského štátu v Palestíne začalo koncom 19. storočia, keď oblasť bola časťou Osmanskej ríše. V roku 1880 bolo v Palestíne 25 000 Židov, tvorili 5 % celkovej populácie v regióne, kde dominantou boli Arabi. Židia sídlili hlavne v Jeruzaleme a v ďalších svätých mestách ako Zefat, Tiberias a Hebron. Po roku 1880 začali tu imigrovať Židia z východnej Európy, hlavne z Poľska a Ruska.
Zdroje: LIŠČÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území světa. Libri, Praha, 1096 s., BATEMAN, G., EGANOVÁ, V., 2002: Zeměpis světa. Columbus, Praha, 512 s., Encarta Encyclopedia, 2000, english version, Encarta World Atlas, 1998, MAKULA, A., MARI, L., TOLMÁČI, L., TOLMÁČIOVÁ, T., 2001: Lexikón štátov a území sveta. MAPA Slovakia, Bratislava, 280 s., TÓDA, M., 2001: Krvácajúca Svätá Zem. Plus 7 dní, 1: 46 – 50, KADLEČÍKOVÁ, M., 2001: Svätá smrť. Plus 7 dní, 24: 46 – 50, CHORVATOVIČ, Ľ., 2002: Zem zasľúbená krvi. Plus 7 dní, 16: 59 – 64, ZÁVODSKÁ, N., 2002: Arafatov koniec?. Plus 7 dní, 26: 16 – 17, KOLLÁROVÁ, L., 2002: Zberači mŕtvych. Plus 7 dní, 30: 62 – 64, TÓDA, M., 2002: Začarovaný kruh. Plus 7 dní, 33: 68 – 71, TÓDA, M., 2003: Nájdi a zabi!. Plus 7 dní, 36: 126 – 130, KERLIK, P., 1999: Staroveké civilizácie. Slovart, Bratislava, 128 s., WAGNER, M., 1996: Israel. R.Piper GmbH & Co. KG., München, 184 s., LEWIS, B., 1997: Dějiny Blízkeho Východu. NLN, Praha, 384 s.
Súvisiace linky