Kubánska republika je ostrovný štát na jednom z ostrovov Veľkých Antíl. Ostrov Kuba je dĺžkou 1250 km a rozlohou 110 861 km2 rozhodne najväčší zo všetkých ostrovov v Karibskom mori. Zo západu je obklopený Mexickým zálivom, zo severu Sargasovým a z juhu Karibským morom. Má členité pobrežie dlhé 3735 kilometrov ( 2321 míľ ) s veľkým počtom zátok a zálivov a s asi 1600 malými ostrovčekmi pri pobreží. Ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km² na juhozápade.
Pobrežie je zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Šírka ostrova je 30 – 90 km a povrch tvoria väčšinou rozľahlé nížiny – len asi ¼ nimi nie je tvorená. Hornaté oblasti sú roztrúsené po celom ostrove a netvoria nejaký väčší celok. Významnejšie celky sú Órganos Mountains na západe, Sierra de Trinidad a Escamuray v centrálnej časti ostrova, a Sierra Maestra na juhovýchode. V poslednom menovanom sa nachádza aj najvyšší vrch Turquino Peak s výškou 1971 metrov. Podnebie je tropické, pasátové, s priemernými ročnými teplotami 25°C (77°F). Letné extrémy tepla a vlhkosti vzduchu sú 27°C (81°F) and 80 percent. Ročne spadne približne 1320 milimetrov zrážok (52 palcov). Viac ako 60 percent zrážok spadne počas vlhkého obdobia ktoré trvá od Mája do Októbra. Ostrov leží v oblasti často postihovanej hurikánmi (počas Augusta, Septembra a Októbra – jeden z najznámejších je h. Lilly).


Vodstvo Najvýznamnejšia rieka je Rio Cauto na juhovýchode, dlhá 370 km z toho splavná iba na 112 km. Riečna sieť je pomerne hustá (vodne toky: Cuvaguateje, Almendares, Mayabeque, Yumuri, Sagua la Grande, Zaza, Maximo, San Pedro a.i.). Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare. Jazerá na Kube prakticky nie sú. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy. Rastlinstvo a živočíšstvo Lesy pokrývajú asi ¼ ostrova.

Ekonomika a hospodárstvo 80 percent exportných ziskov tvorí cukor. Kuba je tretím najväčším svetovým pestovateľom cukrovej trstiny. Pred revolúciou všetku trstinu pestovali drobný nájomníci na pôde patriacej veľkým cukrovarníckym spolčnostiam. Od roku 1959 bola pôda vyvlastnená a obmedzená na 5 caballeríás (2,23 ha ) v prospech štátu. V poslednom období sa objavujú snahy o diverzifikáciu poľnohospodárstva.