No a užitočné to bolo preto, pretože Austráliu by som niekedy veľmi rád navštívil a aj tak som musel nejakú seminárnu prácu napísať.
Ťažkosti som mal najmä so zháňaním aktuálnej literatúry, pretože v knižnici je síce dosť kníh o Austrálii, ale väčšina z nich je tak stará, že nedoporučujem niekomu používať informácie z nich, iba ak o prírodných pomeroch. Problémy som mal aj s dodržaním termínu odovzdania, aj keď som vedel o to, že ju mám odovzdať už pred niekoľkými mesiacmi. Takže užitočné bolo aj moje zistenie, že si veci odkladám na poslednú chvíľu. Poučený z tejto skúsenosti si už budem plniť povinnosti zodpovednejšie.








































Objavenie Austrálie Európanmi


Austrália bola zo všetkých osídlených svetadielov objavená najneskôr, až na začiatku 17. storočia, v tej dobe, kedy ostatné svetadiely – s výnimkou Antarktídy – boli už Európanom dobre známe. Ak sa zamyslíme nad otázkou neskorého objavenia Austrálie, musíme ako jednu z hlavných príčin uviesť predovšetkým jej vzdialenosť od Európy, aj od ostatných svetadielov. Európski moreplavci, plaviaci sa na východ alebo na západ, museli zbadať skôr pobrežie Afriky, Ázie alebo Ameriky ako Austrálie, lebo austrálsky kontinent ležal na konci týchto lodných dráh. Je preto úplne logické, že objaveniu Austrálie predchádzalo objavenie Afriky a Nového sveta.
Svojou zemepisnou polohou je síce Austrália samostatná pevnina, obklopená z troch strán otvoreným oceánom, ale napriek tomu tu môžeme hovoriť o úplnej izolácii od ostatného sveta. Ojedinelé, náhodné styky s Áziou, s ktorou je Austrália spojená ostrovným mostom a možno aj s Európou musíme predpokladať. Ani styky so západným pobrežím Ameriky cez ostrovný svet nemožno vylúčiť. S predstavou existencie veľkej pevniny na južnej pologuli sa stretávame už v staroveku. Prvé známe kartografické zachytenie týchto predstav nájdeme u KRATA z MALLU. KLAUDIOS PTOLEMAOS zakreslil v 2. storočí n. l. na svoju mapu sveta pevninu uzatvárajúcu na juhu Indický oceán a nazval ju TERRA INOGNITA. Staroveké predstavy o „južnej pevnine“ a o „zemi protinožcov“ nevznikli asi z reálnych predpokladov a boli skôr špekulatívne. Aj keď nemôžeme úplne odmietnuť názory niektorých autorov pripúšťajúcich možnosť preniknutia neurčitých správ o Austrálii do Európy už v tejto dobe. Grécke učenie o protinožcoch a o „veľkej južnej zemi“ bolo šírené aj stredovekými učencami a prevzali ich tiež Arabi, ktorí sa na svojich cestách dostali až na Sumatru. Niektorí autori pripúšťajú, že prenikli až do oblasti Austrálie a Oceánie, avšak nie sú pre to žiadne doklady. Musíme iba predpokladať, že aspoň neurčité správy o tejto oblasti mali. Je však zaujímavé, že na arabských mapách 9.-12.stor.