nie sú vyznačené žiadne južné kontinenty ani ostrov.
Zásluhou stredovekých cestovateľov, Benátčanov Marca Pola a Nicola de Contiho boli získané prvé, aj keď stále ešte nejasné správy o existencii ostrova na juh od ostrova Jávy, ktorý zodpovedá modernej Austrálii. Polo a jeho nasledovníci boli vo svojej dobe jedinými Európanmi, o ktorých vieme, že na svojich cestách prenikli blízko k Austrálii. Stav európskych vedomostí o Austrálii koncom stredoveku najlepšie charakterizuje mapa sveta Benátčana Fra Maura z roku 1459, kde austrálsky kontinent chýba. Bol zakreslený na mapu o viac ako sto rokov neskôr – v období veľkých plavieb a objavov. 1. Prírodné pomery Austrálie
Svojim obrysom pripomína austrálsky kontinent ovál, ktorého rovnomernosť je porušená len na severe a na juhu, kde more vytvára veľký záliv.
Austrália má veľmi malú horizontálnu členitosť. Na ostrovy a polostrovy pripadá 757 000 km2, to je iba 8,5% z celkovej rozlohy pevniny. Pobrežie, ktorého dĺžka nepresahuje 19 500 km je menšie ako u Severnej Ameriky, Európy a Ázie. V Austrálii pripadá na každý kilometer pobrežnej čiary 392 km2 súše.
Severné pobrežie Austrálie, obmývane Tichomorským a Arafurským morom. More tu vniká pomerne hlboko do pevniny niekoľkými zálivmi, z čoho najväčší je Carpentársky záliv, ktorý oddeľuje dva veľké polostrovy: Yorský na východe a Arnhemskú zem na západe. Na bohato rozčlenenom severnom pobreží však nevznikli žiadne väčšie prístavy. Značná amplitúda prílivu a odlivu a korálové útesy lemujúce pobrežie neumožnili ich založenie. Priaznivejšie podmienky sú na západnom pobreží Arnhenskej zeme, kde vznikol významný prístav Darwin. Západné a južné pobrežie Austrálie je obmývané otvoreným Indickým oceánom, dosahujúceho značných hĺbok. Západné pobrežie má väčšinou nížinatý, nerozčlenený charakter. Medzi 18° a 20° j. š. klesá Veľká piesočná púšť do mora úplne nerozčleneným piesočnatým pobrežím, nazývaným Osemdesiatmíľové pobrežie. Južné pobrežie je oveľa členitejšie ako západné, aj keď nie tak ako severné. Oceán tu zasahuje do pevniny Veľkým austrálskym zálivom. Iba vo východnej časti zátoky preniká more hlbšie do pevniny dvoma zálivmi tektonického pôvodu, Spencerovým a Svätovincentským. Východné pobrežie Austrálie obmýva Tichý oceán Tasmánovým a Korálovým morom. Korálové more patrí medzi pravé tropické moria s vysokou teplotou povrchovej vody(23-28°C)
Severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje 1900 km dlhý a 300 až 2000 m široký Veľký bradlový útes, predstavujúci zbytok dnes zaplaveného pobrežia. Korálové útesy sa tiahnú rovnobežne s pobrežím vo vzdialenosti 20-150 km, čím vzniká medzi útesovov bariérou a pobrežím pruh mora, akýsi „kanál“ hlboký 20 až 110 m. Okrem súvislých útesových bariér je pobrežie obklopené tzv.