Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že túto seminárnu prácu som písal samostatne a iba s použitím uvedenej literatúry.

...................
podpis

Obsah

Úvod............................................................................................................ 4
Objavenie Austrálie Európanmi.................................................................. 5
1. Prírodné pomery.................................................................................... 7
1.1 Nerastné bohatstvo................................................................................ 9
1.2 Vodstvo............................................................................................... 10
1.3 Podnebie.............................................................................................. 12
1.4 Rastlinstvo........................................................................................... 13
1.5 Živočíšstvo........................................................................................... 14
2. Obyvateľstvo........................................................................................ 16
3. Hospodárstvo........................................................................................ 19
3.1 Poľnohospodárstvo.............................................................................. 21
3.2 Doprava............................................................................................... 23
4. Základné údaje...................................................................................... 24
5.Záver...................................................................................................... 25
5.1Zoznam použitej literatúry................................................................... 26
6. Obrazová príloha................................................................................... 27

Úvod

Keď som si vyberal tému na seminárnu prácu z geografie, tak som chcel spojiť príjemné s užitočným, a preto som si vybral práve Austráliu. Príjemné bolo, že som písal o krajine, ktorá sa mi páči.

No a užitočné to bolo preto, pretože Austráliu by som niekedy veľmi rád navštívil a aj tak som musel nejakú seminárnu prácu napísať.
Ťažkosti som mal najmä so zháňaním aktuálnej literatúry, pretože v knižnici je síce dosť kníh o Austrálii, ale väčšina z nich je tak stará, že nedoporučujem niekomu používať informácie z nich, iba ak o prírodných pomeroch. Problémy som mal aj s dodržaním termínu odovzdania, aj keď som vedel o to, že ju mám odovzdať už pred niekoľkými mesiacmi. Takže užitočné bolo aj moje zistenie, že si veci odkladám na poslednú chvíľu. Poučený z tejto skúsenosti si už budem plniť povinnosti zodpovednejšie.

Objavenie Austrálie Európanmi

Austrália bola zo všetkých osídlených svetadielov objavená najneskôr, až na začiatku 17. storočia, v tej dobe, kedy ostatné svetadiely – s výnimkou Antarktídy – boli už Európanom dobre známe. Ak sa zamyslíme nad otázkou neskorého objavenia Austrálie, musíme ako jednu z hlavných príčin uviesť predovšetkým jej vzdialenosť od Európy, aj od ostatných svetadielov. Európski moreplavci, plaviaci sa na východ alebo na západ, museli zbadať skôr pobrežie Afriky, Ázie alebo Ameriky ako Austrálie, lebo austrálsky kontinent ležal na konci týchto lodných dráh. Je preto úplne logické, že objaveniu Austrálie predchádzalo objavenie Afriky a Nového sveta.
Svojou zemepisnou polohou je síce Austrália samostatná pevnina, obklopená z troch strán otvoreným oceánom, ale napriek tomu tu môžeme hovoriť o úplnej izolácii od ostatného sveta. Ojedinelé, náhodné styky s Áziou, s ktorou je Austrália spojená ostrovným mostom a možno aj s Európou musíme predpokladať. Ani styky so západným pobrežím Ameriky cez ostrovný svet nemožno vylúčiť. S predstavou existencie veľkej pevniny na južnej pologuli sa stretávame už v staroveku. Prvé známe kartografické zachytenie týchto predstav nájdeme u KRATA z MALLU. KLAUDIOS PTOLEMAOS zakreslil v 2. storočí n. l. na svoju mapu sveta pevninu uzatvárajúcu na juhu Indický oceán a nazval ju TERRA INOGNITA. Staroveké predstavy o „južnej pevnine“ a o „zemi protinožcov“ nevznikli asi z reálnych predpokladov a boli skôr špekulatívne. Aj keď nemôžeme úplne odmietnuť názory niektorých autorov pripúšťajúcich možnosť preniknutia neurčitých správ o Austrálii do Európy už v tejto dobe. Grécke učenie o protinožcoch a o „veľkej južnej zemi“ bolo šírené aj stredovekými učencami a prevzali ich tiež Arabi, ktorí sa na svojich cestách dostali až na Sumatru. Niektorí autori pripúšťajú, že prenikli až do oblasti Austrálie a Oceánie, avšak nie sú pre to žiadne doklady. Musíme iba predpokladať, že aspoň neurčité správy o tejto oblasti mali. Je však zaujímavé, že na arabských mapách 9.-12.stor.

nie sú vyznačené žiadne južné kontinenty ani ostrov.
Zásluhou stredovekých cestovateľov, Benátčanov Marca Pola a Nicola de Contiho boli získané prvé, aj keď stále ešte nejasné správy o existencii ostrova na juh od ostrova Jávy, ktorý zodpovedá modernej Austrálii. Polo a jeho nasledovníci boli vo svojej dobe jedinými Európanmi, o ktorých vieme, že na svojich cestách prenikli blízko k Austrálii. Stav európskych vedomostí o Austrálii koncom stredoveku najlepšie charakterizuje mapa sveta Benátčana Fra Maura z roku 1459, kde austrálsky kontinent chýba. Bol zakreslený na mapu o viac ako sto rokov neskôr – v období veľkých plavieb a objavov. 1. Prírodné pomery Austrálie
Svojim obrysom pripomína austrálsky kontinent ovál, ktorého rovnomernosť je porušená len na severe a na juhu, kde more vytvára veľký záliv.
Austrália má veľmi malú horizontálnu členitosť. Na ostrovy a polostrovy pripadá 757 000 km2, to je iba 8,5% z celkovej rozlohy pevniny. Pobrežie, ktorého dĺžka nepresahuje 19 500 km je menšie ako u Severnej Ameriky, Európy a Ázie. V Austrálii pripadá na každý kilometer pobrežnej čiary 392 km2 súše.
Severné pobrežie Austrálie, obmývane Tichomorským a Arafurským morom. More tu vniká pomerne hlboko do pevniny niekoľkými zálivmi, z čoho najväčší je Carpentársky záliv, ktorý oddeľuje dva veľké polostrovy: Yorský na východe a Arnhemskú zem na západe. Na bohato rozčlenenom severnom pobreží však nevznikli žiadne väčšie prístavy. Značná amplitúda prílivu a odlivu a korálové útesy lemujúce pobrežie neumožnili ich založenie. Priaznivejšie podmienky sú na západnom pobreží Arnhenskej zeme, kde vznikol významný prístav Darwin. Západné a južné pobrežie Austrálie je obmývané otvoreným Indickým oceánom, dosahujúceho značných hĺbok. Západné pobrežie má väčšinou nížinatý, nerozčlenený charakter. Medzi 18° a 20° j. š. klesá Veľká piesočná púšť do mora úplne nerozčleneným piesočnatým pobrežím, nazývaným Osemdesiatmíľové pobrežie. Južné pobrežie je oveľa členitejšie ako západné, aj keď nie tak ako severné. Oceán tu zasahuje do pevniny Veľkým austrálskym zálivom. Iba vo východnej časti zátoky preniká more hlbšie do pevniny dvoma zálivmi tektonického pôvodu, Spencerovým a Svätovincentským. Východné pobrežie Austrálie obmýva Tichý oceán Tasmánovým a Korálovým morom. Korálové more patrí medzi pravé tropické moria s vysokou teplotou povrchovej vody(23-28°C)
Severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje 1900 km dlhý a 300 až 2000 m široký Veľký bradlový útes, predstavujúci zbytok dnes zaplaveného pobrežia. Korálové útesy sa tiahnú rovnobežne s pobrežím vo vzdialenosti 20-150 km, čím vzniká medzi útesovov bariérou a pobrežím pruh mora, akýsi „kanál“ hlboký 20 až 110 m. Okrem súvislých útesových bariér je pobrežie obklopené tzv.

korálovými útesami, ktoré sťažujú plavbu. Veľký bradlový útes je najväčší korálový útvar na Zemi. Z ostrovov ležiacich pri austrálskom pobreží je najväčší Tasmánia, oddelená os kontinentu 160-190 km širokým Bassovým prielivom. Nová Guinea síce má ovľa väčšie rozmery ako Tasmánia a leží bližšie k Austrálii, ale k Austrálii ju nepočítame, lebo sa od nej fyzickogeograficky veľmi odlišuje a svojim charakterom patrí do Melanézie. Z ostatných ostrovov si zaslúži zmienku ostrov King a Flindersov ostrov v Bassovom prielive, Klokaní ostrov, Bathurstov ostrov a Melvillov ostrov v zálive Van Diemena a Groote Eylandt v Carpentárskom zálive.

1.1. Nerastné bohatstvo
Austrália sa radí ku štátom s najväčším nerastným bohatstvám na svete. Vyskytujú sa tu ložiská všetkých dôležitých nerastov(okrem draselných solí) vyskytujúce sa po celom kontinente, najmä však v pobrežných oblastiach, čo vytvára priaznivé predpoklady pre ich využitie. Systematicky geologický a geofyzikálny prieskum sa tu vyvinul predovšetkým po 2. svetovej vojne. Najmä v posledných dvadsiatich rokoch. Vďaka tomu bola objavená celá rada nových ložísk, a to ako nerastov už ťažených, ta nerastov doteraz nezistených, ako napr. ropy a niklových rúd. Z nerastného bohatstva, ktoré sa stalo dôležitou surovinou základom domáceho spracovateľského priemyslu a umožnilo rozsiahly vývoz nerastných surovín.
Austrália má bohaté náleziská železných rúd, polymetalických rúd, predovšetkým olova a zinku, medených rúd, niklovej rudy, cínovej rudy, mangánových rúd, bauxitu, zlata a striebra. Nezanedbateľné sú austrálske zdroje energetických surovín. Na území Austrálie sú najbohatšie ložiská uhlia na celej južnej pologuli. Prevládajú ložiská kvalitného čierneho uhlia. Ložiská ropy a prírodných plynov boli po dlhom úsilí objavené až koncom 50. rokov a začiatkom 60. v niekoľkých oblastiach.
Z ďalších energetických surovín vynikajú svetovo významné ložiská uránových rúd, odhadované na 270 000 ton uránu, z toho dve tretiny sa nachádzajú v Arnhemskej zeme.
Svetový význam majú aj austrálske ložiská titano-zirkonových a monazitových pieskov.
Z nekovových nerastov majú najväčší význam ložiská fosfátov, sústredených predovšetkým v severozápadnom Qeenslande.

4. Podnebie
Austrália leží ako jediný obývaný svetadiel iba na južnej pologuli. Rozkladá sa celkom súmerne okolo obratníka Kozorožca a patrí do tropického a subtropického pásma.

Poloha Austrálie v nízkych zemepisných šírkach spôsobuje, že celá pevnina je vystavená silnému zohrievaniu. V dôsledku vzdušnej cirkulácie nad kontinentom a utváraním povrchu Austrálie sa uplatňuje vplyv oceánu, ktorý inak zmenšuje teplotné rozdiely, iba v úzkom pobrežnom pruhu. Hlavným nositeľom zrážok sú východné vetry, ktoré však narážajú na hradbu Východoaustrálskych hôr, a preto takmer celá vlaha spadne na príkre východné svahy. Územie na západ od tohto predeľovaného pásma leží v dažďovom tieni, a preto obrovské oblasti Austrálie majú výrazné kontinentálne podnebie.
Najteplejšie mesiace sú december, január a február. Najchladnejšie sú jún, júl a august. Jar je od augusta do novembra, jeseň od marca do mája. V tropickej časti Austrálie sú len dve ročne obdobia, a to vlhké a suché. Najvlhšia oblasť je sever a severovýchod kontinentu, kde sú vysoké zrážky vplyvom monzúnov. V subtropickej časti Austrálie je pravidelnosť zrážok o niečo väčšia, avšak aj tu bývajú niekedy dlhotrvajúce suchá. V miernom pásme najjužnejšieho cípu Austrálie a na Tasmánii prichádzajú hlavne dažde v zimnom období.
Najteplejšia oblasť je severozápadné pobrežie kontinentu, ktoré má priemernú januárovú teplotu 30-35°C. Najchladnejšími oblasťami je juhovýchod Austrálie s januárovou teplotou 18°C, juhozápad a Tasmánia s priemernými januárovými teplotami 15-18°C. V týchto oblastiach klesá niekedy teplota aj pod bod mrazu. Inak je rozdelenie teplôt dosť rovnomerné. Takmer dve tretiny územia majú ročnú priemernú teplotu vyššiu ako 20°C. Okrem monzúnov na severe fúkajú juhozápadné pasáty do strednej a južnej Austrálie. Na západnom a východnom pobreží sa vyskytujú tropické cyklóny nazývané v štáte Qeensland „hurikán“ a v západnej Austrálii „Willy-willy“. Koncom roku 1974 bolo cyklónom „tracy“ zničených 90% z mesta Darwin. Z prehriateho vnútrozemia prúdia v lete na južné a juhovýchodné pobrežie suché, horúce vetry nazývané „hot winds“, ktoré sú postrachom rolníkov.
5. Vodstvo
Tri štvrtiny pevniny sa odvodňujú do Indického oceánu. Rozvodnú čiaru tvoria Východoaustrálske hory.
Najväčšia rieka Murray je dlhá 1632 km. Z Viktórie priberá väčšie prítoky: Goulburn, Ovens, Campaspe a z Nového Južného Walesu Murrumbidgee s Lachlanom.Posledným a najväčším prítokom je rieka Darling. Tento jediný rozsiahlejší vyvinutý riečny systém s odtokom do mora odvodňuje plochu vyše milióna km2. Dĺžka všetkých riečnych tokov v tomto systéme je 9188 km.
Do Tichého oceánu ústi mnoho stálych riek, ktoré pramenia na vodných svahoch Východoaustrálskych hôr.

Najvýznamnejšie sú: Fitzroy, splavná pre námorné lode v dĺžke 70 km a pre riečne lode v dĺžke 130 km a Burdekin.
Rieky na juhozápadnom pobreží Austrálie majú dostatok vody po celý rok. Najväčšia je rieka Swan 390 km. Pri jej ústi je dôležitý prístav Freemantle.
Na západnom pobreží je niekoľko väčších riek – Murchison, Ashburton, Fortescue, De Grey, avšak ich toky sú periodické.
Tasmánia má pomerne stále rieky. Najväčšie sú Tamar a Denwent.
Vo vnútrozemí sú rozsiahle oblasti s periodickými vodnými tokmi. Najväčšie z nich sa zbiehajú v bezodtokovej panve Eyreovho jazera – Cooper’s Greek, Diamantina, Eye, Georgina a Finke. Podobná oblasť je tiež v Západnej Austrálii.
V Austrálii je okolo 760 jazier. Prevažná väčšina má charakter soľných paniev, ktoré sa periodicky napĺňajú vodou a zase vysychajú. Pokývajú rozsiahle plochy, najmä v Južnej a Západnej Austrálii. Najväčšie je Lake Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 125 km pod hladinou mora a po veľkých lejakoch vytvára vodnú plôch 9 000-15 000 km 2. Južnejšie od neho leží Lake Torrens s maximálnou vodnou plochou 5 800 km2. V Západnej Austrálii pokrývajú jazerá tohto typu rozsiahlu oblasť. Najväčšie je Lake Mackay, ďalej Lake Disappointment a celý rad jazier vo veľkej jazernej oblasti Západoaustrálskej plošiny. V severnom území je Lake Amadeus, ktoré v dobe dažďov pokrýva až 1 000 km2. Kráterové jazerá sú v Južnej Austrálii - Lake Gambier a ďalšie sú v Qeenslande. V Tasmánii je mnoho horských jazier. Najväčšie je Great Lake. Veľké oblasti Austrálie sú bohaté na podpovrchovú vodu, ktorá je vhodná na napájanie dobytka, Ale nemožno ňou zavlažovať, lebo je mineralizovaná. Artézska voda sa často nehodí ani na pitie, a ako pitná voda sa používa voda dažďová, chemicky upravená. Artézska a subartézska voda sa vyskytuje asi na 60% povrchu pevniny. Najväčšia je Veľká artézska panva o rozlohe o rozlohe asi 1 735 000 km2, ktorá zaberá skoro dve tretiny územia štátu Qeensland a siaha tiež do Nového Južného Walesu, Južnej Austrálie a Severného územia. 6. Rastlinstvo

Najrozšírenejšie sú tvrdolisté dreviny. Ich typickým predstaviteľom je eukalypt,rastie tu 500-600 druhov. Lesy eukalyptov pokrývajú rozsiahle oblasti v juhovýchodnej , východnej a severnej časti v súvislo pásme, juhozápadnej časti pevniny a v Tasmánii. Najdôležitejším druhom je austrálsky mahagón. Niektoré druhy eukalyptov obsahujú mnoho trieslovín a olej, ktorý sa používa na lekárske účely. Lesy eukalyptov kryjú spotrebu dreva, najmä pre výrobu papiera.
Vlhké lesnaté savany, pokryté rôznymi druhmi eukalyptov sa rozprestierajú pozdĺž severného a východného pobrežia. V severnej oblasti prevládajú vysoké, v južnej oblasti nízke traviny.

Trávnaté savany s agátmi sa rozprestierajú v západnom Qeenslande a pokračujú až do Severného územia. Agáty tvoria nízke a riedke lesy.
Smerom do vnútrozemia prechádzajú lesnaté trávnaté savany do podoby stepných krovín. V slaných oblastiach vnútrozemia tvoria eukalypty a agáty kry s polopúštnou formáciou. Ich podrasty umožňujú chov oviec, lebo dávajú pastvu po celý rok.
Na severovýchodnom pobreží je pruh tropických dažďových lesov, ktoré tvoria džungľu s rôznymi druhmi drevín – lianami, palmami a pod. a mangrovími húštinami. Na juhovýchodnom pobreží a v Tasmánii sú mimotropické dažďové lesy, v ktorých prevládajú stromovité papradiny. Alpínska a subalpínska vegetácia pokrýva najvyššie vrcholky Álp a hôr v Tasmánii.
Vzácne austrálske nábytkové drevá sú: austrálsky mahagón, červený cedrus, qeenslandská lipa, hodvábny dub a orech, vo Viktórii ebenové drevo. Vzácne je drevo zo stromu Jarrah. V Západnej Austrálii sa vyskytuje strom Jarrah v takom rozsahu, že sa vyváža ako najtrvanlivejšie drevo na výrobu železničných pražcov. Na úrodnom území Austrálie rastie aj množstvo stromov a rastlín, dovezených z iných oblastí sveta.
Divoko rastúce kvety sú tiež zvláštnosťou Austrálie. Typickými predstaviteľmi sú Warrath – druh snežienky, Desert Peas – hrášok púšte, Chrismas Bush – vianočný ker, Kangaroo Paw – klokania labka.
Austrálsky krovinatý les sa nazýva buš.
Živočíšstvo
Zvláštnosťou austrálskeho živočíšstva je nedostatok cicavcov vyšších druhov. Žije tu jediná psovitá šelma, dingo. V Tasmánii žili dravci: vlkovec psohlavý nazývaný „tasmánsky tiger“ – psovitá šelma a „tasmánsky diabol“ – medveďovitá šelma.
Najtypickejšími predstaviteľmi austrálskeho živočíšstva sú vačkovce a vtákoritné. Tieto druhy sa rozšírili vo veľkom množstve, lebo nemali prirodzených nepriateľov. Z bylinožravých vačkovcov je najrozšírenejší klokan, ktorý v poľnohospodárskych oblastiach veľkým škodcom polí. Predstaviteľom vačkovcov žijúcich na stromoch je koala, podobná malému medveďovi. Živí sa listami niektorých druhov eukalyptov. Ďalej tu žijú behúne s lietajúcou blanou medzi končatinami, môsožravé, kunovité a veverovité vačnatce. V Tasmánii sa vyskytujú vačnaté krtovce, vakovce a mravcojedi. Predstaviteľmi vtákoritných druhov sú vtákopysk, ježura a paježura, ktoré sa udržali len v Austrálii a na Novej Guinei. Z Vtákov sú zaujímavé tieto druhy Emu – trojprsý pštros, Lylebird – velechcost nádherný, Bellbird – zvonkový vták, Kookaburra – vták chechotavý, ktorého zvláštny krik sa podobá ľudskému smiechu, rozličné druhy papagájov, orlov a jastrabov.

V Austrálii žije zvláštny druh plazov, dva druhy krokodílov a 106 druhov hadov, väčšinou jedovatých. Hmyzu je niekoľko tisíc druhov. Pavúkov je 2 000 druhov, mnoho je jedovatých. Funnel Web spider je z nich najjedovatejší a jeho uhryznutie je smrteľné. Dosiaľ nenašli protijed. Prudko jedovatý je tiež pavúk Red back, sérum proti jeho jedu bolo však už objavené. Bezohľadnosť pri kolonizácii zanechala stopy na rastlinstve a živočíšstve v Austrálii. Niektoré druhy sú už vzácne. Domáce a hospodárske zvieratá boli do Austrálie dovezené. Niektoré dovezené zvieratá zdivočeli a žijú volne v nezaľudnených častiach Austrálie. Rozmnožil sa najmä poľný králik. Zaplavil takmer celú Austráliu. Po umelej očkovanej nákaze sa počet týchto králikov prudko znížil, avšak zbytky pretrvali dodnes. Rovnaký problém spôsobil rozšírenie kaktusu Opuntia, ktorý bol dovezený z Južnej Ameriky a zachvátil obrovské plochy úrodnej pôdy. Po mnohých pokusoch sa podarilo zastaviť šírenie kaktusu pomocou húsenice motýľa, avšak celkom zlikvidovať túto rastlinu sa nepodarilo. V oblasti ochrany poľnohospodárstva proti rôznym škodcom urobil austrálsky výskum skutočne veľa užitočnej práce. 7. Obyvateľstvo
Podľa sčítania ľudu 30. júna 1976 mala Austrália 13 548 476 obyvateľov. Za ďalšie tri roky sa počet obyvateľov zvýšil na 14 21 900 a dnešný počet je 18 532 000 obyvateľov. Najväčšie priemerné ročné prírastky dosahovala Austrália v rokoch 1947-1954, v priemere 2,46%. V celom povojnovom období až do začiatku 70. rokov sa rovnal priemerný ročný prírastok 2% a počet obyvateľstva sa od roku 1945. takmer zdvojnásobil. Vedľa prirodzeného prírastku, ktorý sa pohyboval od 1,1 - 1,4% hrala totiž dominujúcu úlohu imigrácia v dôsledku intenzifikácie prisťahovaleckého programu, ktorú v roku 1973 stratila. Pretože prirodzený prírastok od tej doby tak postupne klesal, znížil sa od tej doby priemerný ročný prírastok na 1,3%.
Austrália patrí k najmenej zaľudneným štátom sveta. Podiel jeho obyvateľstva na svetovej populácii je veľmi nízky – 0,3%.
Vedľa relatívne malého počtu obyvateľstva je pozoruhodné jeho značné nerovnomerné rozmiestnenie. Je to dôsledok predovšetkým klimatických podmienok a trendu v ekonomickom vývoji, ktorý ovplyvnil využitie pôdy a osídľovania v poslednom storočí. V pobrežných oblastiach na východe a juhu, na území štátu Nový Južný Wales, Viktórie a Tasmánie a na Území austrálskeho hlavného mesta, ktoré reprezentujú jednu sedminu rozlohy Austrálie, žijú dve tretiny obyvateľstva.

Okrem toho je väčšia sústredenosť obyvateľstva len v okolí hlavných miest ostatných austrálskych štátov – Brisbane, Adelaide a Perth a v miestach ťažby nerastov.
Ďalšia pozoruhodnosť je mimoriadne vysoké sústredenie obyvateľstva v mestských centrách. Aj keď Austrália je jednou z najredšie obývaných krajín na svet má najväčší podiel obyvateľstva vo veľkých mestských centrách – 69,6% obyvateľov žije vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov. Týchto miest je dohromady 11, z toho 7 má metropolitný charakter. V ostatných mestách žije 16,4% obyvateľov.
Austrálsky vidiek má tiež svoje zvláštnosti. V roľníckych oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva sú osady s nutný verejnými službami, ako sú školy, doprava, spoje, elektrifikácia, zdravotnícka služba, obchod a s malými podnikmi a dielňami. V menej osídlených roľníckych oblastiach sú prevažne len osamelé farmy, stanice a spoločenské strediská s obchodmi, policajnou a zdravotníckou službou. Vnútrozemské a severné oblasti kontinentu s najredším osídlením sa nazývajú „outback“. Ich negatívnou stránkou je nehostinné prostredie, veľká vzdialenosť, nepriaznivé podnebie, rôzne nebezpečie a celá rada ďalších nepriaznivých faktorov. Preto sa nedarí tejto oblasti hospodárky využívať a primerane ju osídliť. Dokonca dochádza k jej vyľudňovaniu. Tento jav je možno všeobecne pozorovať na celom austrálskom vidieku, napriek tomu sa vláda usiluje rôznymi opatreniami o jej skultúrnenie, ako zlepšovaním dopravy, výstavbou fariem alebo zlepšovaním leteckej lekárskej služby, vyučovaním detí pomocou rádia a podobne. V mestách sa väčšinou usádzajú dokonca aj prisťahovalci. V posledných rokoch však dosť výrazne poklesol podiel prírastku obyvateľstva v 11 najväčších mestách oproti predchádzajúcemu zrovnateľnému obdobiu, najmä v Sydney a Melbourne. V týchto mestách pôsobí celá rada negatívnych faktorov ako je nedostatok pracovných príležitostí, sociálnych zariadení a služieb, vysoké ceny pôdy, nedostatočná verejná doprava, zhoršovanie životného prostredia. Napriek tomu menšie mestá zaznamenali z tohto hľadiska väčšie prírastky. Vláda preto prijala opatrenia smerujúce k vytváraniu satelitných miest a k rozvoju oblastných „centier rastu“. Prvý pokusný projekt finančne podporovaný federálnou vládou bol uskutočnený na hranici štátu Nový Južný Wales a Viktórie prebudovaním miest Albury/Wodonga. Hustota obyvateľstva je jedna z najmenších vo svete 1,88 obyvateľov na km2. Vzhľadom k nerovnomernému osídleniu sú však v hustote podstatné rozdiely.
Úradný jazykom je angličtina. Pozoruhodná je jej svojrázna výslovnosť a skladba austrálskej angličtiny, ktorá sa vyvíjala z nespisovnej angličtiny prisťahovalcov v prvej polovici 19. storočia, prevážne väzňov, vojakov a nekvalifikovaných robotníkov.

Prijali ju aj neskorší prisťahovalci z rôznych sociálnych vrstiev. Je rozšírená po celej Austrálii. Odlišná výslovnosť spôsobila veľakrát nedorozumenie.
Prevažná väčšina obyvateľstva – 88,2% - vyznáva kresťanské náboženstvo, ktorých je približne 15. Najsilnejšia je anglikánska cirkev 36%, rímskokatolícka cirkev 33%, metodisti 9,6%, presbiteriáni 8,7%, ortodoxné vyznanie 3,8%, protestantné 1,8%, babtistické 1,6% a ďalšie.
Z ostatných náboženských vyznaní je výraznejšie židovské 0,6%. Z dôb osídľovania sa zachovali aj ďalšie náboženstvá, najmä moslimovia a budhisti. Asi 10% obyvateľstva náboženskú príslušnosť nepriznáva.

8. Doprava
Austrália je územie ohromných vzdialeností, jej obrovská rozloha, nerovnomerné rozloženie prírodných zdrojov a obyvateľstva kladú na dopravu obrovské požiadavky. Obzvlášť na diaľkovú dopravu. Sú rozvinuté všetky druhy dopravy s výnimkou riečnej. V nákladnej doprave je najdôležitejšia automobilová doprava, ktorá hrá významnú úlohu aj v doprave osôb na kratšie vzdialenosti. V doprave osôb na väčšie vzdialenosti ma prvenstvo letecká doprava.
Automobilová
Automobilová doprava je najdôležitejšia. V roku 1976 bolo v Austrálii celkom 843 268 km verejných ciest. Z toho pripadá na asfaltové a betónové cesty 227 864 km a na štrkové s pevným povrchom 209 872 km. Zbytok tvorila cesta len spevnená alebo inak upravená pre potrebu dopravy.
Okrem krátkych úsekov v okolí hlavných miest nie sú v Austrálii diaľnice európskeho typu. Niektoré úseky diaľkových ciest boli rozšírené na štvorprúdové, hlavne však bol vytvorený tretí pruh pri stúpaní pre pomalé vozidlá.
Cestná doprava je nesporne oveľa dôležitejšia ako železničná. Pre rozsiahle územia Austrálie je na mnohých miestach jediným možným spôsobom dopravy.
Železničná
Železnice sú väčšinou štátne. Súkromné železnice sa používajú predovšetkým pre dopravu rúd do prístavov. Pre dopravu osôb sú bezvýznamné. Prvá železničná trať bola otvorená v roku 1854 z Melbournu do Port Melbourn. Železničná sieť rástla pomerne rýchlo a vrchol dosiahla v 1941- v celkovej diaľke 43827 km železničnej trate. Od tej doby sa diaľka tratí stále znižuje.
Rôzny rozchod austrálskych železníc bol do nedávnej doby svetovým unikátom. Až v 1973 bola hlavná železničná trať spájajúca Perth so Sydney a Melbourn cez Adelayde unifikovaná na normálny rozchod. Význam osobnej železničnej dopravy klesá, aj keď vlaky sú moderné, klimatizované a s perfektnými službami.

Stále väčší podiel pripadá na automobilovú a autobusovú dopravu.

Námorná
Austrálske námorné lode tvorili k 1. júnu 1976 0,64% zo svetovej tonáže a 0,34% zo svetového počtu lodí.
Významná je pobrežná plavba, predovšetkým pre prepravu objemných nákladov na veľké vzdialenosti. Táto doprava je uskutočňovaná austrálskymi loďami a je často jediným druhom dopravy pre spojenie niektorých miest na pobreží.
Napriek tomu je oceánska plavba odkázaná hlavne na cudzie loďstvo.
Komerčne významných je v Austrálii asi 70 prístavov. V podstate sú to prístavy hlavných miest austrálskych štátov a ďalej priemyselných a ťažobných stredísk. V roku 1977-1978 bolo takéto poradie najväčších prístavov: Port Hedland –39,9, Dampier – 32,4, oba prístavy sú špecializované pre vývoz železnej rudy, Sydney okrem Botany Bay- 31,6, Newcastle – 18,8, Port Kembla 17,5, Melbourn – 17,1, Freemantle – 16,5, Gladstone- 14,9, Hay Point 14,3, Port Walcott 11,8, Westernport 11,5, Weipa 10,4 bauxit, Brisbane 8,4 a Gleelong 7,2.
Letecká
Letecká doprava má v Austrálii veľmi výhodné letové podmienky a slúži prakticky pre všetky dlhé cesty. V hustote leteckých liniek na obyvateľov je Austrália na 2. mieste vo svete za USA. V roku 1979 bola sieť vnútroštátnych liniek 168 400 km. Zo 454 letísk(83 štátnych a 371 miestnych a súkromných) je 142 vybavených pre nočné pristávanie.

8. Hospodárstvo
Austrália je hospodársky vyspelá krajina, ale pretrvávajú v nej znaky rozvojových štátov, keďže vyváža najmä suroviny a poľnohospodárske výrobky. Rozhodujúcu zložku národného hospodárstva tvorí spracovateľský priemysel. Jeho rozmach nastal počas 2. svetovej vojny a trvá dodnes. Veľké ložiská nerastných surovín, zdroje energie a prílev zahraničného kapitálu umožnili vznik moderných odvetví.
Ťažobný priemysel sa stal základňou pre rozvoj energetiky, hutníctva, strojárstva, chémie a priemyslu stavených látok.
Najvýznamnejšia oblasť priemyselnej produkcie sa otvorila v juhovýchodnej časti krajiny. Najdôležitejšie a najrozvinutejšie odvetvie reprezentuje strojársky priemysel. Zásluhou zahraničného kapitálu sa rozvinulo dopravné strojárstvo, elektrotechnika a výroba strojárskeho spotrebného tovaru. V energetickom priemysle majú prevahu tepelné elektrárne v oblastiach ťažby čierneho uhlia, ako sú Newcastle, Iqswich, hnedého uhlia v južnej Viktórii.
Hutníctvo čiernej metalurgie sa viaže na ložiská uhlia a železnej rudy. Koncentruje sa do troch centier: Newcastle a Port Kembla, Whyalla a Kwinana pri Perthe.

Aj hutníctvo neželezných kovov využíva rozsiahle domáce zdroje a buduje sa na juhovýchode a juhozápade Austrálie a na Tasmánii.
Potravinársky priemysel je po strojárskom svojím objemom výroby druhé najväčšie odvetvie. Nadväzuje na domáce poľnohospodárske produkty. V porovnaní s predchádzajúcimi odvetviami je najrovnomernejšie rozmiestnený. Prevláda spracovanie mäsa a mlieka, cukrovarníctvo, pivovarníctvo, spracovanie obilnín a i.
Objavené ložiská ropy a zemného plynu prispeli k rozvoju petrochémie a výroby plastických látok. Textilný a kožiarsky priemysel využívajú domáce suroviny. Domácu spotrebu pokrýva len vlnárstvo.
Priemysel vytvára 23% HDP a zamestnáva 26% ekonomicky činného obyvateľstva.

9. Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je najstaršie odvetvie národného hospodárstva Austrálie a do päťdesiatych rokov 20. storočia bolo hlavným hospodárskym odvetvím. Patrí k najrentabilnejším na svete, hoci má prevažne extenzívny charakter živočíšnej výroby, nízke hektárové výnosy a malú úžitkovosť hospodárskych zvierat. Spôsobujú to nízke náklady na jednotku produkcie. Poľnohospodárstvo využíva mechanizáciu a chemizáciu. Rastlinnú výrobu obmedzujú klimatické podmienky. Nedostatok vlahy pôsobí aj na znižovanie stavu hospodárskych zvierat. Z celkovej rozlohy štátu pripadá na ornú pôdu 6,4%. Väčšina pôdy je v rukách štátu, ktorý ju prenajíma. Poľnohospodárstvo sa na tvorbe HDP podieľa 5% a zamestnáva 6% ekonomicky činného obyvateľstva.

Austrália patrí k svetovým producentom a vývozcom vlny, obilia, mäsa, mliečnych výrobkov, cukru a ovocia.
V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba a v nej chov oviec. N Austráliu pripadá 15% svetového stavu oviec a 30% Svetovej produkcie vlny. Na druhom mieste je chov hovädzieho dobytka špecializovaný na mliečne a mäsové hospodárstvo. Stúpajúcu tendenciu má chov hydiny. Rybolov dopĺňa živočíšnu výrobu, ale nestačí kryť domácu spotrebu.
V rastlinnej výrobe sa na štyroch pätinách obrábanej plochy pestujú obilniny, najmä pšenica. Pšeničné pásmo sa ťahá od západných svahov Austrálskych Álp až po Spencerov záliv.

4. Základné údaje

Rozloha 7 682 300km2
Hlavné mesto Canberra
Členstvo ADB, APEC, COMM, ESCAP, OECD, SPC, SPF
Počet obyvateľov 18 532 000
Prírastok obyvateľstva 1,1%
Stredná dĺžka života 75(m), 81(ž)
Jazyky angličtina, jazyky domorodých Austrálčanov
Gramotnosť 99,5%
Mena austrálsky dolár
HDP(v miliónoch USD) 367 802
HDP na 1 obyv. (v USD) 20 090

5. Záver

O Austrálii som sa dozvedel veľa zaujímavých vecí, ktoré isto využijem pri mojej návšteve tejto krásnej krajiny.

5.1 Zoznam použitej literatúry

1. Frantíšek Inovecký; Austrálie; Nakladatelství sloboda; Praha; 1982
2. Jaroslav Jeníček a kolektív; Austrália; Pressfoto; Praha 1975
3. The Reader’s Digest association Limited; Reader’s Digest Ilustrated Atlas of the World; Prepols; 1999
4. Alfonz Gajdoš, Jaroslav Mazúrek, Jozef Ďuriančík; Hospodárska gegrafia pre 1. ročník obchodných akadémií; Slovenské pedagogické nakladateľstvo; Bratislava 1995.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk