Krajinu obsadili Američania.
Roku 1946 poprel cisár Hirohito (1901 až 1989 svoj božský pôvod a vláda prijala novú plno demokratickú ústavu. V roku 1951 podpísalo Japonsko sanfranciscskú mierovú zmluvu a bezpečnú dohodu s USA i väčšinou svojich protivníkov v 2. svetovej vojne a nasledujúceho roku boli americké okupačné sily stiahnuté. Japonsko postupne získalo väčšinu územných ostrovov, o ktoré na konci vojny prišlo. Iba Sachalin a Kurilské ostrovy zostali naďalej v rukách Sovietskeho zväzu.
Do 60. rokoch sa japonské hospodárstvo vďaka novým technológiám zostavilo z vojnových škôd a dostalo sa na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola ťažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou. Previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky a od toho času pokračuje jej nepretržitý hospodárky rast.


2.1.1 Samurajský kódex

Režisér známy na celom svete Akiro Kurosawa podal vo svojich filmoch ,,Sedem samurajov“ a ,,Krvavý trón“ živý obraz japonskej feudálnej vojenskej triedy, samurajstva. Úloha samurajov v japonskej kultúre sa neobmedzuje iba na umelecké stvárnenie ich hrdinských činov. Ich morálny kódex stelesňuje spôsob života ctený všetkými vrstvami japonskej spoločnosti.
Označenie samuraj pôvodne zahŕňalo len malú skupinku provincionálnych bojovníkov aristokratického pôvodu. Od 12. storočia však zahŕňa celú vojenskú triedu, ktorá sa formuje v rámci japonského feudálneho systému tej dobe. V chaose vyvolanom častými mocenskými zrážkami medzi vládnucou triedou a šlachtou sa samurajovia rýchlo stali vplyvnou politickou silou. Vypracovali si vysoko disciplinovanú kultúru s bezpodmienečnou oddanosťou na nepísaných formách správania, z čoho sa postupne vyvinulo bušidó - tzv. ,,cesta bojovníka“. Zénový budhizmus, ktorý prišiel v 15. a 16. storočí z Číny, ovplyvninil aj bušidó a obohatil ho o také kategórie, ako povinnosť samuraja spáchať samovraždu alebo vykonať krvnú pomstu. V 17. storočí, v dobe tokugawského šógunátu patrilo samurajstvo k najvyššej zo štyroch tried rigidného spoločenského systému.
Naozajstný samuraj bol povestný svojou neohrozenou odvahou prameniacou z hlbokého stoicizmu a neotrasiteľnou oddanosťou k svojmu pánovi. Samuraj si cenil svoje cti viac ako život. Samuraj, ktorý po porážke alebo pri strate cti odmietol spáchať obradnú samovraždu (seppuku, bol vyhnaný ako rónin, samuraj bez pána. Bol predmetom obecného pohŕdania.