Dôležitou úlohou v živote samuraja bola aj oddanosť k rodine, ale jeho hlavnou povinnosťou bola oddanosť k pánovi.
V období Tokugawa nosili samurajovia aj naďalej dva meče na znamenie svojej hodnosti, ale ich povinnosti sa presunuli od vojnovej služby k civilnej správe. Zároveň mali dávať dobrý morálny príklad ostatným spoločenským triedam. S rastom miest a vzostupom obchodníctva samurajovia postupne chudobneli. Roku 1868 bol feudálny systém zrušený a samurajstvo stratilo svoje privilegované postavenie. Bušidó bolo prijímané ako vzorový kódex správania celej japonskej spoločnosti a stalo sa aj základom cisárskeho kultu, ktorý bol presadený až po roku 1945. Za 2. svetovej vojny nabádalo bušidó japonských vojakov k tomu, aby bojovali s chladnou rozvahou, často až na hranici samovraždy a radšej volili smrť pred hanbou zo zajatia. Tieto hodnoty viedli Japoncov k bezcitnému chovaniu voči zajatým spojeneckým vojakom.
Aj napriek tomu, že je dnes rituálna samovražda ojedinelý jav - roku 1970 spáchal seppuku spisovateľ Jukio Mišima, aby tak podporil znovuvyzbrojenie Japonska, ktoré povojnová ústava zakazuje - staré stoicke cnosti, lojalita a poslušnosť sú aj naďalej živé. Môžeme sa s nimi stretnúť v školách, na pracoviskách i v bežných domácnostiach dnešného Japonska.
Prvý šogún Joritom Minamoto ( Joritomo Minamoto ) založil systém vojenskej vlády, ktorý sa v Japonsku udržal 700 rokov. Je známy skôr ako politik a vládca než ako generál.


2.2 Štátne zriadenie

Podľa ústavy z roku 1947 nie je cisár výslovne hlavou štátu. Má však právomoc, ktorá obvykle patrí všetkým hlavám štátu. Najvyšší zákonodarný orgán predstavuje dvojkomorový parlament (kokkai. Skladá sa z Dolnej snemovne (šúgiin, ktorú tvorí 592 poslancov volených na štyri roky a z Hornej snemovne (sangiin, v ktorej zasadá 252 so šesťročným mandátom. Cisár na základe doporučenia vyhlasuje predsedu vlády. Na úrovni miestnej samosprávy je Japonsko rozdelené na 47 prefektúr (ken, 2 samostatné správne oblasti (fu, ostrov Hokkaidó (dó a hlavné mesto (to. Všetko je riadené miestnymi radami, ich členovia sú volení obyvateľstvom danej oblasti a v ich čele stoja guvernéri. Prefektúry sa ďalej delia na mestá (ši, mestyse (mači, resp. čó a dediny (mura, resp. son, pričom každá nižšia správna jednotka má svoju miestnu samosprávu. Väčšina členov parlamentu je volená v jednotlivých prefektúrach na základe pomerne veľkého zastúpenia, avšak 2/5 poslancov Hornej snemovne sú volení v tzv. celonárodných okruhoch. Volebné právo má každý občan starší 20 rokov. Japonská ústava zakazuje udržovanie útočných ozbrojených síl.