Dôležité elektrárne sú na rieke Kiso, Ibi, Nagara, Ojgava, Ikava, Seto, Higaši, Kavabe, Takiyamagava, Sazanamigava, Sagami, Kitakami, Tokači ai. Naprostú prevahu hydroelektrárni nad tepelnými elektrárňami ma Hokkaidó. Z celkového počtu 57 je ich len 5 tepelných. Najdôležitejšia je na rieke Išakari. Na ostrove Kjúšú sú hydroelektrárne Kamišiiha a Jamaye, ktoré zásobujú celý juh Kjúšú. Na Šikoku je jedna elektráreň na rieke Namuzavanuma, bez priehrady a s priehradou na rieke Jakuva. Strojárenský priemysel vyrába turbíny, obrábacie stroje, motory, vagóny, lokomotívy, letecké motory, automobily, motocykle, televízory, rádioprijímače. Najväčší strojárenský koncern Hitači má sídlo v Tokiu.
Chemický priemysel veľmi utrpel vojnou. V roku 1945 vyrábal len 17% tovaru oproti roku 1935. Po roku 1950 nastal vzostup výroby, ktorá je rozdelená do niekoľkých skupín: umelé hnojivá, liečivá, kozmetika, oleje, výroba plynov, kyselín a kooproduktov nafty, plastických hmôt, syntetických vlákien. Veľa chemických závodov je v oblasti Tokia, Jokohymy, Kavasaki, Tojami, Niigaty, ďalej okolo dolov Ube, Osaky, Vakamacu ai. Pre export je veľmi dôležitá výroba syntetických vlákien vinylonu, akrylu, esteru; 50% výrobkov sa vyváža. V roku 1961 dosiahla produkcia 2,5 mil. ton síranu amónneho, 1,9 mil. ton superfosfátov, 1,4 mil. ton kyseliny sírovej.
Zo spotrebného priemyslu je najrozšírenejší textilný. Zpracuváva hodváb, dovezenú bavlnu a vlnu.
Potravinárske závody - pivovary, cukrovary, lúparne ryže, pekárne a konzervárne, sú vo väčších, hlavne v prístavných mestách. Najdôležitejším odvetím je konzervovanie rýb - tuniakov, krabov a sardiniek.
Priemysel a stavebníctvo zamestnávajú menej než 1/3 pracujúcich, ale na hrubom domácom produkte sa podieľa viac než 40%. Priemyselný rast začal koncom 19. storočia. Postupné otváranie nových trhov na Tchaj - wane, v Kórei a v juhovýchodnej Ázii viedlo k jej prudkej expanzii. V 20.rokoch vznikli prvé rodinné podniky (zaibacu, ktoré sú i dnes charakteristickým rysom japonského hospodárstva. Priemyslové centrá sa ku koncu 2. svetovej vojny stalo cieľom silného bombardovania, ale Japonsko sa aj po vojne rýchlo obnovilo. Behom Kórejskej vojny (1950 - 1953 dodávalo Japonsko armáde Spojených štátov zbrane.
Japonsko postupne menilo svoju priemyslovú stratégiu. Od lacného sériovo vyrábaného tovaru prešlo k vysoko kvalitnej produkcii progresívnych technológií a získalo tak značný podiel na svetových trhoch.