V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Niektoré morény v sebe ukrývali kryhy ľadu, ktoré sa neskôr roztopili. Vo vzniknutých depresiách tak vznikli plesá ako napr. Štrbské. Prehradením toku tatranských potokov niektorými morénami vznikli ďalšie plesá: Velické, Skalnaté, Zelené.
Ľadovcový reliéf nachádzame aj v Nízkych Tatrách, kde sa na severnej strane vytvorilo 11 ľadovcov. Stopy zaľadnenia sa nachádzajú aj vo vrcholových častiach Malej Fatry.
PERIGLACIÁLNY RELIÉF – vznikol procesmi súvisiacimi so zamŕzaním a rozmŕzaním. Takéto podmienky boli v ľadových dobách u nás v nižších pohoriach, kotlinách aj nížinách. Otepľovaním v holocéne sa snežná čiara zdvihla asi o 1000 – 1200 m. Najviac rozšírené formy sú tie, ktoré vznikli mrazovým zvetrávaním skál. Predpokladá sa, že týmto spôsobom sa tatranské hrebene znížili asi o 5 m. Vo Vysokých Tatrách sa nachádzajú rozsiahle úsypy a kamenné moria. Periglaciálne kotly sa vytvorili vymŕzaním hornín pozdĺž puklín a vrstvových špár. Najviac sa vyskytujú v žulách. Pôdne formy, ktoré súvisia s týmto typom reliéfu sú: polygonálne pôdy, kamenné vence a dláždené pôdy. Vplyvom zamŕzania a rozmŕzania sa porušuje stabilita pôdy. Pri rozmŕzaní sa premáčaná sutina dostáva do pohybu, a tak vznikajú vo vysokých pohoriach úplazy.
EOLICKÝ RELIÉF – veterný; činnosť vetra bola v ľadových dobách oveľa väčšia ako v súčasnosti. Povrch pôdy nebol pokrytý súvislým rastlinným krytom. Najnápadnejšie sú formy vzniknuté z naviateho piesku, ktorý vytvoril pieskové pokrovy a presypy, najrozšírenejšie v Záhorskej nížine, no vyskytujú sa aj na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Najväčšiu súvislú plochu s významnými geomorfologickými tvarmi tvoria viate piesky, sú nevápnité a pochádzajú z wűrmu. Presypy vytvárajú prevažne nepravidelné a nevýrazné kopce okrúhleho tvaru alebo nízke chrbáty. Zriedkavé sú barchany s rožkovou podobou. Duny sú aj 20 m vysoké. Spraš nevytvárala také výrazné formy ako piesok. Vytvárala hlavne súvislé pokrovy – tabule (Trnavská a Nitrianska pahorkatina). Spraše môžeme nájsť v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, menšie plochy v Košickej a Juhoslovenskej kotline.
RIEČNY RELIÉF – fluviálny; rieky a tečúce vody sú najvýznamnejšou a najrozšírenejšou exogénnou silou, ktorá modeluje reliéf Slovenska. Činnosť riek sa prejavuje v erózii, transporte a sedimentácii. Rieky majú tendenciu územie na jednej strane rozčleňovať, na druhej strane zarovnávať.