Na miernejšich svahoch pôsobia: plazenie, mrazové kĺzanie (vznikli kamenné ľadovce a kamenné prúdy – pod hrebeňmi Tatier a Nízkych Tatier) a soliflukcia (vznikli ňou úvaliny – Podunajská a Východoslovenská nížina, Chvojnická pahorkatina a Košická kotlina). Všetky tieto procesy prebiehali v ľadových dobách, hlavne v pleistocéne, pretože zemský povrch nebol spevnený rastlinstvom.
ANTROPOGÉNNY RELIÉF – vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín (Žiar nad Hronom, Sereď, Dobšiná, Jelšava, Lubeník), v oblastiach banskej a hutníckej činnosti, pri ťažbe kameňa, štrku a piesku. Povrch bol zmenený veľkými lomami na vápenec, ktoré sa nachádzajú v jadrových pohoriach a krasových územiach. Plošnou eróziou sa vytvorili terasy, hlavne ktoré súvisia s vinohradnícvom (Považský Inovec, Tríbeč, Vihorlat). Depresnými formami sú aj jamy, obyčajne zaliate vodou, využívané na rekreačné účely (Zlaté piesky, Rusovce, Štrkovec – v oblasti Bratislavy; Senecké jazerá, Šaštín, Pezinok, Lučenec). Úmyselnou stavebnou činnosťou v rámci sídel vznikli rôzne zarovnané plochy, pozdĺž riek boli vybudované povodňové hrádze. Vo všetkých častiach Slovenska je hustá sieť „komunikačných“ foriem reliéfu. Boli vybudované pri vedení cestných a železničných komunikácií, predstavujú ich násypy, zárezy, tunely, ale aj parkovacie plochy.

3. Morfoštruktúrne typy reliéfu
Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia. Predovšetkým tečúca voda, ale čiastočne aj zvetrávanie, pohyb zvetralín po stráňach, ľadovec a vietor vytvárajú v určitých geologických štruktúrach typické tvary. Okrem foriem na kvartérnych horninách, ktoré už boli charakterizované, možno vyčleniť nasledujúce typy reliéfu:
RELIÉF NA VONKAJŠOM FLYŠI – je ovplyvnený rôznou geomorfologickou hodnotou jednotlivých vrstiev hornín a súvrství. Prejavuje sa to viac ako tektonika. Flyš je vyvinutý v dvoch fáciách. V ílovcovej fácii prevládajú ílovce a slienité ílovce, pieskovce tvoria podradnú zložku. Tu je flyš menej odolný voči zvetrávaniu a erózii ako flyš v pieskovcovom vývoji. V dôsledku toho sa flyšové pásmo rozčlenilo na sústavy eróznych brázd a kotlín na miestach ílovcového flyšu a pásma vypreparovaných chrbtov a vrchov na miestach budovaných flyšom v pieskovcovom vývoji.
RELIÉF BRADLOVÉHO PÁSMA – bradlové pásmo predstavuje erózno-denudačný typ reliéfu, v ktorom sa výrazne prejavujú rozdiely dvoch základných typov hornín. Sú to odolné vápence jury a spodnej kriedy, ktoré tvoria jadrá vrás a plasické horniny vrchnej kriedy, predovšetkým menej odolné púchovské sliene, ktoré tvoria ich obal. Toto pásmo bolo antiklinálne vztýčené súvrstvie.