Výsledkom erózie je úzka výrazná erózna brázda, ktorá oddeľuje pohoria vonkajšieho flyšového pásma od centrálneho pásma Karpát. Bradlové pásmo vystupuje spod neogénu Viedenskej kotliny na západnom okraji Myjavskej pahorkatiny pri Podbranči. Odtiaľ pokračuje cez Myjavu do Bielych Karpát. V okolí Púchova nadobúda pásmo šírku 21 km a prechádza na obe strany Váhu. Pri Žiline prechádza bradlové pásmo na sever od Váhu v tzv. Kysuckej bráne, z Oravy prechádza cez Poľsko poza Tatry a vracia sa na naše územie. Tu sa bradlá najviac sústredia a vytvárajú jediný samostatný geomorfologický celok – Pieniny. Odtiaľ prechádzajú na sopečné svahy Vihorlatu a naposledy sa u nás objavujú vo forme bradlových hrebienkov pri Podhorodi medzi Vihorlatom a Popričným.
RELIÉF NA VNÚTROKARPATSKOM FLYŠI – typickými horninami sú pieskovce, ílovce a tzv. súľovské zlepence. Sú odolné voči zvetrávaniu a erózii. Vyvinuli sa dlhé erózne brázdy (Podtatranská brázda, Podchočská brázda). Typické sú aj zosuny, ktoré postihovali cestné komunikácie, obydlia, ovocné sady. Na Kubínskej holi, Veľkej Rači a Javorine zosuny spestrujú povrch lyžiarskych zjazdoviek.
RELIÉF NA KRYŠTALINIKU – viaže sa na kryštalické jadrá jadrových pohorí a plochy Slovenského rudohoria. Zmeny v reliéfe sú spôsobené zlomovými líniami. V kontraste s hladkými formami reliéfu sú ostré formy hrebeňov, skalných veží a žľabov. Chrbty a stráne sú menej členité, výrazné formy sa vyskytujú na odolnejších horninách – Slovenské rudohorie, Považský Inovec, Tríbeč, Tatry a Nízke Tatry.
RELIÉF NA PERMSKÝCH A DRUHOHORNÝCH SEDIMENTÁRNYCH HORNINÁCH – tento reliéf sa vyskytuje v jadrových pohoriach a v Slovenskom rudohorí. V jadrových pohoriach tatranského oblúka sa nachádza spravidla na severozápadnej, resp. severnej strane, v nízkotatranskom oblúku a v Slovenskom rudohorí po oboch stranách. Vyznačuje sa veľkou pestrosťou a bohatosťou tvarov. Je to spôsobené pestrým zložením rôzne odolných hornín, ktoré boli intenzívne zvrásnené a rozlične sa vertikálne i horizontálne striedajú. Zvlášť vyčleňujeme krasový reliéf, ktorý môžeme nájsť na karbonátových horninách. Formy reliéfu možno sledovať predovšetkým v tatridnej jednotke, v križňanskom a chočskom príkrove a na ich styku. V tatridnej jednotke na kryštalickom podloží sa vyskytujú veľmi odolné kremité pieskovce, zlepence a kremence. Vyčnievajú na rázsochách ako rad kozích chrbtov a ako kvesty, skalné hrebene, skalné hrady (Tríbeč, v Malých Karpatoch). Vo všetkých jednotkách sa v reliéfe vynímajú široké pásy sklanatých vrchov z vápencov a dolomitov.