Kras bradlovej štruktúry – menšie povrchové formy a kratšie jaskyne. Vršatecké bradlá, Veľký a Malý Manín, Pieniny s jaskyňou Aksamitkou. Do KOTLINOVÉHO krasu patria menšie krasové územia na dnách vnútrohorských kotlín a ostrovné polohy krasu na Podunajskej pahorkatine. Kras izolovaných krýh a tvrdošov – ostrovné polohy krasu, ktorý sa vytvoril na izolovaných, tektonicky vyzdvihnutých kryhách karbonátových hornín v nížinách a kotlinách Západných Karpát. Kras úpätných plošín a terás – tektonicky poklesnuté kryhy karbonátových hornín ležiacich na dne kotlín. Karbonáty vytvárajú úpätné plošiny – pedimenty (Horehronské podolie – Šumiacky, Hornolehotský; Hybský a Malachovský kras). Kras travertínových kôp a kaskád – v pohoriach aj v kotlinách, vyskytujú sa v nich škrapy, aj menšie jaskynky. Skrasovatené sú pevné travertíny v Liptovskej kotline (Lúčky), Spišské Podhradie, Bojnice, Borová hora. 2. vysokohorský kras – nachádza sa v najvyšších polohách vysokých pohorí (1500 – 2100 m n. m.). Známy je u nás kras Belianskych Tatier (tu sa kras vyvinul v monoklinálnych chrbtoch, je sprístupnená Belianska jaskyňa), Západných Tatier (Červené vrchy), Ďumbiersky kras (v nadmorskej výške 1700 m, vytvorené sú menšie krasové jamy a škrapy, jaskyne a priepasti) a kras Vysokých Tatier (Široká). RELIÉF NA NEOGÉNNYCH SOPEČNÝCH HORNINÁCH – neogénny vývoj našich sopečných pohorí trval dlho, sopečná činnosť sa opakovala. Vznikali vrtevnaté sopky, zložené sopky s parazitickými krátermi. Niektoré kryhy vystupovali, iné klesali a nakláňali sa. Pokles krýh dal vznik kotlinám v sopečných pohoriach: Žiarska, Pliešovská kotlina. Dnes sa zachovalo pomerne málo tvarov z pôvodného sopečného reliéfu. Spôsobili to erózia a denudácia, ktorých činnosťou sa u nás vytvoril rad foriem reliéfu. Sú to: stupňoviny na rozrušovaných kryhách stratovulkánov – striedajú sa tu strmšie sklony na tvrdých lávových pokrovoch s miernejšími svahmi a zníženinami na tufoch a aglomerátoch. Vznikajú skalné hrady obkolesené sutinami. Svoj charakter si zachovala Poľana, značne znížená – s kráterom v tvare kaldery, Javorie, Popričné, západné úbočie Vtáčnika, západné svahy Štiavnických vrchov, západné a južné svahy Pohronského Inovca, Vihorlat. Podhorské a medzihorské tabule – na tufoch, tufitoch a sopečných brekciách. Najlepšie zachovaným pozostatkom tabule je Krupinská planina, so strmým južným okrajom. Ďalšie zvyšky tabúľ – podhorie Poľany, Popričného, na obvode Vtáčnika, na úpätí Javoria.