Vypreparované intruzívne telesá (pne, výplne komínov a trhlín) – okolie Prešova so Šarišským a Kapušianskym hradom, Rohy, Snory, Syroň, Cerová vrchovina, Šiatoroš, Karanč. Tvary rozrušovaných propylitizovaných a prekremenených obvodov – vznikli premenou a impregnáciou horúcimi roztokmi, Novobanská kotlina, okolie Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Belej. Zvyšky lávových prúdov a pokrovov - tvorené hlavne pyroxenickými andezitmi – na chrbtoch a vrchoch niektorých pohorí, kde tvoria skalné čiapky, ktoré sa na okrajoch rozpadávajú v sklané piliere a kancle. Sitno – Štiavnické vrchy, Vihorlat, Sninský kameň - Vihorlat , Šimonka – Slanské vrchy, Buchlov, Kláštorná skala – Vtáčnik, Klenovský a Ľubietovský Vepor. Zvyšky bazaltových prúdov – okolie Hajnáčky a Fiľakova, Poanský vrch, Bučoň, planina Medveš.
RELIÉF NA NEOGÉNNYCH USADENÝCH HORNINÁCH – najvýraznejšie tvary vznikajú na miestach rozlámania a mierneho naklonenia krýh, je tu hlbšia rezba reliéfu a hustejšia sieť dolín a úvalín, môžu vznikať aj výmole. Nakláňaním krýh sa vysvetľuje aj asymetria dolín Nitrianskej, Žitavskej a Hronskej pahorkatiny.

4. Relatívna výšková členitosť reliéfu
V dôsledku pôsobenia endogénnych a exogénnych reliéfotvorných činiteľov dochádza v určitom čase na niektorých miestach k rozčleňovaniu, na iných miestach k zarovnávaniu zemského povrchu. Rozhodujúcim činiteľom tohto procesu v našich podmienkach je riečna erózia, avšak podieľajú sa na ňom aj všetky ostatné geomorfologické činitele. Najčastejšie sa rezba reliéfu vyjadruje pomocou relatívnej vertikálnej členitosti. Tá sa najčastejšie určuje na základe siete kruhov s polomerom 2 km, na ktorých sa sleduje rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom. Na základe takto zostrojenej mapy bolo vyčlenených na Slovensku 7 typov reliéfu:
ROVINY – rovinný až nepatrne zvlnený reliéf; sú naše najrozšírenejšie územia, zaberajú 22,5 % rozlohy štátu. Výškový rozdiel neprevyšuje 30 m. Vznikli v nížinách a stredohorských kotlinách ukladaním riečnych a eolických sedimentov. Najviac plochy zaberajú v Podunajskej, Východoslovenskej a Záhorskej nížine, v Košickej a Juhoslovenskej kotline (nivy Dunaja, Moravy, Váhu, Ipľa, Nitry, Hrona, Slanej, Hornádu...).
PAHORKATINY – mierne až stredne zvlnený reliéf; majú reliéf so širokými chrbtami, úvalinami a úvalinovými dolinami. Zaberajú 18,4 % rozlohy štátu. Výškové rozdiely sú 31 – 100 m. Vznikli hlavne na slabo spevnených a menej odolných horninách na styku pohorí a nížin a v kotlinách.