Najrozsiahlejšie plochy zaberá Podunajská pahorkatina (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská), Východoslovenská a Chvojnická pahorkatina.
NIŽŠIE VRCHOVINY – silne zvlnený až mierne rezaný reliéf; sú typické pre nižšie časti pohorí Karpát a dná niektorých kotlín. Zaberajú 17,3 % rozlohy Slovenska. Výškový rozdiel je 101 – 180 m. V rámci pohorí sa vyskytujú v Krupinskej planine, v Cerovej vrchovine, Myjavskej pahorkatiny, vo vonkajších Karpatoch. V rámci kotlín zaberajú plochy vo Zvolenskej, Hornádskej a Liptovskej kotline.
VYŠŠIE VRCHOVINY – stredne rezaný reliéf; zaberajú 20,6 % rozlohy štátu, sú teda druhým najrozšírenejším typom reliéfu. Výškový rozdiel je 181 – 310 m. Zaberajú časti Malých Karpát, Považského Inovca, Tríbeča a vyššie časti flyšových pohorí.
NIŽŠIE HORNATINY – hlboko rezaný reliéf; sú typické pre vyššie polohy našich nie najvyšších pohorí, výškový rozdiel je 311 – 470 m. Zaberajú asi 14,8 % rozlohy Slovenska. Zaberajú plochy vo flyšových a sopečných pohoriach.
VYŠŠIE HORNATINY – veľmi hlboko rezaný reliéf; majú menšie rozšírenie (zaberajú len 4,7 % rozlohy), výškový rozdiel je 471 – 640 m. Súvislé plochy sa vyskytujú vo vysokých pohoriach Karpát, v Nízkych Tatrách.
VEĽHORNATINY – extrémne rezaný reliéf; sú najmenej rozšírené (1,7 %), výškový rozdiel je viac ako 641 m. Predstavujú plochy v najvyšších polohách našich najvyšších pohorí, kde reliéf modeloval prevažne ľadovec. Nachádzajú sa v Tatrách, v ďumbierskej skupine Nízkych Tatier, v kriváňskej skupine Malej Fatry, vo Veľkej Fatre, v Chočských vrchoch a na Babej hore.