Približne 1/3 rozlohy krajiny je zalesnená.

Podnebie:

Krajina má zmiešaný typ podnebia medzi vnútrozemským a oceánskym, s teplými a suchými letami a s pomerne studenými zimami s dostatkom snehu. V horských oblastiach sa zrážky pohybujú cez 1000 mm za rok.
Vodstvo

Najdlhšou riekou je rieka Vardar, ktorá tečie na JZ smerom na územie Grécka, kde ju poznáme pod názvom Axiós a ústi do Egejského mora. Vardar rozdeľuje Macedónsko na dve časti.
V krajine sa nachádzajú štyri väčšie jazerá: Ochrid, Prespa, Dojran a Mavrovo

Hospodárstvo

Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).


Významné mestá:

Skopje 448 000 obyvateľov, Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Macedónsko odpustilo rebelom


Macedónsky parlament prijal zákon o amnestii pre albánskych povstalcov z Národnej oslobodzovacej armády (UCK). Zákon je kľúčovou súčasťou mierovej zmluvy z augusta minulého roku podporovanej EÚ a NATO, ktorou ukončilo boje medzi UCK a jednotkami macedónskeho ministerstva vnútra.
Amnestia sa vzťahuje na trestné činy spáchané počas konfliktu povstalcami, ktorí dobrovoľne zložili zbrane, a na väzňov zaistených v súvislosti s nepokojmi. Nevzťahuje sa však na medzinárodné žaloby v súvislosti s vojnovými zločinmi.
Zákon o amnestii schválilo 64 zo 120 poslancov a má prispieť k zmierneniu etnického napätia v oblasti. Bývalým povstalcom umožní zostúpiť z vrchov a utečencom vrátiť sa späť do svojich domovov.
Medzinárodné spoločenstvo uvítalo nový zákon. „Sme šťastní. Tento zákon urýchli zmier medzi dvoma etnickými komunitami,“ povedal Klaus Vollers, vyslanec NATO v Macedónsku.
Mnohí Macedónci slovanského pôvodu však odmietajú omilostenie ľudí, ktorých považujú za „teroristov“. Macedónci si zákon o amnestii premenovali na „zákon o amnézii“.
V deväťdesiatych rokoch sa zdalo, že balkánske etnické nepokoje sa tejto dvojmiliónovej krajine celkom vyhnú. Konflikt vypukol až desať rokov po vyhlásení nezávislosti začiatkom februára 2001. Povstalci žiadali uznanie práv menšiny etnických Albáncov, krajina sa ocitla na pokraji občianskej vojny. Medzinárodná intervencia po šiestich mesiacoch konfliktu presadila mierovú dohodu, povstalci zložili zbrane výmenou za väčšie práva macedónskym Albáncom. Tie následne zakotvila nová ústava prijatá koncom roka 2001.