Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Macedónska republika

Macedónsko

Macedónska republika /od 8.4.1993 – rozhodnutie OSN ohľadom názvu štátu pre protesty Grékov/ - SZ časť obývaná etnickými Albáncami a názov pochádza zo sev.časti Grécka

Republika Macedónsko – iný názov

Rozloha: 25 713 km štvorc. Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyv./km štvorc.

Štátne zriadenie: parlamentná republika – nezávislosť od 8.9.1991 – oddelením od bývalej Juhoslávie

President: Boris TRAJKOVSKI (since 15 December 1999) – najbližšie voľby v r.2004
Predseda vlády: Branko CRVENKOVSKI (since 1 November 2002) - najbližšie voľby v r.2006

Parlament: má názov Sobranie – 120 členov
Dem.strana národ.jednoty – 62 – DPMNE
Soc.demokrat. zväz Macedónska – 27 - SDBM

Administratívne usporiadanie: 7 okresov (Srez) a hlavné mesto Skopje v rámci 123 samosprávnych oblastí

Hlavné mesto: Skopje 448 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Najvyšší bod: Korab - 2764 m
Najdôležitejšie rieky: Vardar, Čierny Drin
Úradný jazyk: macedónčina
Mena: dinár (1 dinár = 100 rapa)
Štátny sviatok: 2. august (Deň revolúcie, 1903)
Rasové a národnostné zloženie: Macedónci (67 %), Albánci (23 %), Turci (5 %), Srbi (2 %), Bosniaci (2 %), iné (1 %)
Náboženstvo:. pravoslávne (67 %), islamské (30 %) iné (3 %)
Urbanizácia: 59,9 %
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 79 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 30 ‰
Analfabeti: 10,9 %
Nezamestnanosť: 38 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 28%, služby 58%
HDP: 1100 USD/obyv. Susediace štáty: Albania 151 km, Bulgaria 148 km, Greece 246 km, Serbia a Čierna Hora 221 km

Poloha a povrch:

Svojou polohou zaberá J časť Balkánskeho polostrova, je to vnútrozemský, najmenej rozvinutý štát bývalej Juhoslávie. Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v JZ a SV časti a v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Najvyšší bod krajiny je vrch Korab -2764 m.n.m. na hraniciach s Albánskom.

Približne 1/3 rozlohy krajiny je zalesnená.

Podnebie:

Krajina má zmiešaný typ podnebia medzi vnútrozemským a oceánskym, s teplými a suchými letami a s pomerne studenými zimami s dostatkom snehu. V horských oblastiach sa zrážky pohybujú cez 1000 mm za rok.
Vodstvo

Najdlhšou riekou je rieka Vardar, ktorá tečie na JZ smerom na územie Grécka, kde ju poznáme pod názvom Axiós a ústi do Egejského mora. Vardar rozdeľuje Macedónsko na dve časti.
V krajine sa nachádzajú štyri väčšie jazerá: Ochrid, Prespa, Dojran a Mavrovo

Hospodárstvo

Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).


Významné mestá:

Skopje 448 000 obyvateľov, Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Macedónsko odpustilo rebelom


Macedónsky parlament prijal zákon o amnestii pre albánskych povstalcov z Národnej oslobodzovacej armády (UCK). Zákon je kľúčovou súčasťou mierovej zmluvy z augusta minulého roku podporovanej EÚ a NATO, ktorou ukončilo boje medzi UCK a jednotkami macedónskeho ministerstva vnútra.
Amnestia sa vzťahuje na trestné činy spáchané počas konfliktu povstalcami, ktorí dobrovoľne zložili zbrane, a na väzňov zaistených v súvislosti s nepokojmi. Nevzťahuje sa však na medzinárodné žaloby v súvislosti s vojnovými zločinmi.
Zákon o amnestii schválilo 64 zo 120 poslancov a má prispieť k zmierneniu etnického napätia v oblasti. Bývalým povstalcom umožní zostúpiť z vrchov a utečencom vrátiť sa späť do svojich domovov.
Medzinárodné spoločenstvo uvítalo nový zákon. „Sme šťastní. Tento zákon urýchli zmier medzi dvoma etnickými komunitami,“ povedal Klaus Vollers, vyslanec NATO v Macedónsku.
Mnohí Macedónci slovanského pôvodu však odmietajú omilostenie ľudí, ktorých považujú za „teroristov“. Macedónci si zákon o amnestii premenovali na „zákon o amnézii“.
V deväťdesiatych rokoch sa zdalo, že balkánske etnické nepokoje sa tejto dvojmiliónovej krajine celkom vyhnú. Konflikt vypukol až desať rokov po vyhlásení nezávislosti začiatkom februára 2001. Povstalci žiadali uznanie práv menšiny etnických Albáncov, krajina sa ocitla na pokraji občianskej vojny. Medzinárodná intervencia po šiestich mesiacoch konfliktu presadila mierovú dohodu, povstalci zložili zbrane výmenou za väčšie práva macedónskym Albáncom. Tie následne zakotvila nová ústava prijatá koncom roka 2001.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk