Macedónsko

Macedónska republika /od 8.4.1993 – rozhodnutie OSN ohľadom názvu štátu pre protesty Grékov/ - SZ časť obývaná etnickými Albáncami a názov pochádza zo sev.časti Grécka

Republika Macedónsko – iný názov

Rozloha: 25 713 km štvorc. Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyv./km štvorc.

Štátne zriadenie: parlamentná republika – nezávislosť od 8.9.1991 – oddelením od bývalej Juhoslávie

President: Boris TRAJKOVSKI (since 15 December 1999) – najbližšie voľby v r.2004
Predseda vlády: Branko CRVENKOVSKI (since 1 November 2002) - najbližšie voľby v r.2006

Parlament: má názov Sobranie – 120 členov
Dem.strana národ.jednoty – 62 – DPMNE
Soc.demokrat. zväz Macedónska – 27 - SDBM

Administratívne usporiadanie: 7 okresov (Srez) a hlavné mesto Skopje v rámci 123 samosprávnych oblastí

Hlavné mesto: Skopje 448 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Najvyšší bod: Korab - 2764 m
Najdôležitejšie rieky: Vardar, Čierny Drin
Úradný jazyk: macedónčina
Mena: dinár (1 dinár = 100 rapa)
Štátny sviatok: 2. august (Deň revolúcie, 1903)
Rasové a národnostné zloženie: Macedónci (67 %), Albánci (23 %), Turci (5 %), Srbi (2 %), Bosniaci (2 %), iné (1 %)
Náboženstvo:. pravoslávne (67 %), islamské (30 %) iné (3 %)
Urbanizácia: 59,9 %
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 79 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 30 ‰
Analfabeti: 10,9 %
Nezamestnanosť: 38 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 28%, služby 58%
HDP: 1100 USD/obyv. Susediace štáty: Albania 151 km, Bulgaria 148 km, Greece 246 km, Serbia a Čierna Hora 221 km

Poloha a povrch:

Svojou polohou zaberá J časť Balkánskeho polostrova, je to vnútrozemský, najmenej rozvinutý štát bývalej Juhoslávie. Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v JZ a SV časti a v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Najvyšší bod krajiny je vrch Korab -2764 m.n.m. na hraniciach s Albánskom.