Florentský dóm, pomenovaný na počesť kvetu ľalie v mestskom znaku, stojí na námestí Piazza de Dumo a vďaka jeho červenej kopuli ho je vidno zo všetkých miest mesta. Je to výsledek prác, ktoré zabrali 6 storočí histórie. K chrámu patrí veža- kampanila a baptistérium. Florentskí mešťania začali s výstavbou chrámu na mieste nevyhovujúceho kostola Santa Repata zo 7. storočia, ktorého zbytky sa dochovali v krypte. Bolo to v dobe, kedy Florencia patrila k najbohatším mestám v strednom Taliansku, a preto aj novostavba mala predčiť všetko, čo tam dovtedy bolo postavené. V tej době sa obyvatelia Florencie museli podielať na financovaní chrámu a to tak, že všetky posledné vôle a testamenty podliehali dani. Prvým staviteľom a zároveň projektantom bol Arnoldi di Cambio, ktorý tu začal pracovať 8. Septembra 1294 a dóm sa staval v gotickom slohu. Ďalší známi stavitelia boli napr. Giotto, Andrea Pisana, Francesco Talenti a Giovani Ghini.

Po ňom potom nastúpil najvychýrenejší budovatel Filippo Brunelleschi, ktorého dielom je 114,4 m vysoká kopula a pôsobil tu od roku 1420-1434. Kopula je postavená v renesančním slohu a stala sa symbolom celého Toskánska. F. Brunelleschi svoju genialitu dokázal pri riešení problému, s ktorým sa renesanční stavitelia dovtedy nestretli – bočné tlaky. Vytvořil 2 kopule, ktoré sú medzi sebou prepojené 24 vertikálnymi spojkami, ktoré umožnili ich prenosy. Vonkajší plášť je hrubý 80 cm a vnútorný 4 m. Osem z týchto spojek bolo využitých ako dekoratívne prvky – sú to dlhé biele vertikálne pásy, ktoré vedú od lucerny k obvodovému murivu. Kopula je ťažká 25 000 ton a bola postavená bez pomoci lešenia. Tehly pokladané väzbou na spôsob rybej kosti tvoria stále menšie prstence klenby. Vzorom pre túto techniku bol rímsky Panteon. Na vrchole lucerny je bronzová guľa. Pôvodný odliatok vyhotovili za pomoci stroja, ktorý postavili za pomoci Leonarda da Vinci. Guľa bola 17. Júla 1600 zrazená bleskom a nahradená sprasnou guľou. Túto událost připomíná mramorová plaketa na chodníku za katedrálou. Ak si chcete klenbu prezrieť, musíte vystúpiť po 463 schodoch vedúcich do lucerne. Vďaka tejto námahe však máme príležitosť pozrieť si Vasariho vysnívanú fresku Posledný súd a je tu krásny výhľad. Dóm patrí k najväčším kresťanským chrámom sveta (predčí ho iba chrám Sv. Petra v Ríme a dóm v Miláne). Je dlhý 160 m, 43 m široký, priečna loď je dlhá 91 m. Výška priečelia je 50 m, celková plocha je 8 300 m2 a do interiéru sa zmestí 25 000 ľudí.

Pri prehliadke vonkajšku dómu zaujme predovšetkým obložením stien mramorovými doskami, ktoré vytvárajú geometrické obrazce. Bol použitý biely mramor z Carrary, zelený z Prata a červený z Maremma. Dóm bol dokončený v roku 1436, ale celá práca až v 19. storočí, kedy v roku 1857-1887 dokončili priečelie. Jeho návrh urobil Emilio de Fabrik. Tu do interiéru vedú tri portály uzatvárané bronzovými vrátami, nad ktorými sú nádherné fresky, sochárska výzdoba a roseta. Na južnej strane je portál Porta del Kampanile, ktorý zobrazuje Madonu s dieťaťom v lunete. Ďalší je Porta del Canonici (Mária s dieťaťom). Na severnej strane dómu je Porta della Balla (Madona s dieťaťom). Za najvzácnejšiu je považovaná výzdoba poslednej brány Porta della Mandora. Interiér skrýva veľké množstvo slávnych umeleckých diel od ešte slávnejších autorov, nevynímajúc Donatella a Michelangela. Vnútro zdobia sochy, okná so sklomaľbami, mozaiky, maľby, fresky atď. Najznámejšie z nich sú busta Brunelleschiho (A. Cavalcanti), freska “Posledný súd” (G. Vasari) v kopule, okno s výjavmi z Danteho „Božskej komédie“ (Donm di Michelino) – je to jediný hold, ktorý město vzdalo tomuto veľkému básnikovi v minulosti, hodiny nad vnútornou stranou západného portálu, ktoré v roku 1443 zhotovil Paolo Uccello podľa tzv. talianskeho spôsobu (ora italica), podľa nich 24. hodina končí so západom slnka, socha sv Zanobia (F. del Biond), socha Josua (Donatello) a sakristia s intarzovanými skriňami, v ktorej sa skryl Lorenzo Medici po tom, ako jeho brata Giuliana Medici zavraždili počas omše v katedrále 26. Apríla 1478.

Battistero

Baptisterium zasvätené Jánovi Krstiteľovi, patrónovi Florencie, osemboká stavba z obdoba raného kresťanstva s mramorovou fasádou a jedinečnými bronzovými portálmi, patrí spolu s dómom a kampanilou k najkrajším pamiatkam v meste.

Baptisterium je jednou z nejstarších florentských stavieb. Bolo postavené na zbytkách rímskeho paláca. Údaje o době jeho vzniku sa líšia v rozmezí 5. až 7. storočia. Veľmi dlho v ňom boli krstení věštci florentskí občania. Ešte dnes možno rozoznať siesto, kde stála krstiteľnica odstránená v roku 1576.

Fasáda baptistéria bola v dobe od 11. do 13. storočia obložená zeleným a bielym mramorom. Kopula o priemere
25,6 m je ozdobená vzácnými mozaikami: Nad oltárom sú vyobrazení Panna Mária a Ján Krstiteľ, hlavná mozaika představuje Posledný súd. Hriešnikov prehĺtajú diabli, ľudia spravedliví stúpajú k nebu.

Za pozornost stojí tiž mozaiková podlaha pripomínajúca zložité geometrické vzory islamského umenia.

Baptisérium je preslávené predovšetkým bronzovými dverami (portálmi): najstaršie južné dvere navrhol Andrea Pisano (1336) a vyrobil ich Benátčan Leonardo d´Avanzo, sú zdobené 28 štvorcovými reliéfmi, ktoré zachytávajú obrazy zo života Jána Krstiteľa, severné dvere (1403-24) a východné dvere (1425-52) navrhol Lorenzo Ghiberti spolu s ďalšími významnými umelcami tej doby. Severné dvere sú rozdelené do 28 polí a zachytávajú výjavy z Nového zákona – Zmŕtvychvstanie, Nanebovzatie a Narodenie Krista. Východné dvere naproti dómu, ktoré Michelangelo nazval „bránou do raja“, sú rozdelené do desiatich polí. Za použitia zvláštnej perspektívnej techniky sú na nich vyobrazené výjavy zo Starého zákona. Originály sú uložené v Katedrálnom múzeu (Museo dell´Opera del Duomo). Kópiu venovali japonskí mecenáši.

Campanile

Vysoká, elegantná zvonica katedrály Santa Maria del Fior, vynikajúca vyváženými proporciami, je jednou z najkrajších kampaníl v Taliansku a je v komplexe dómu, pôsobiacim inak trochu nekľudne, kýmsi stredobodom kľudu.

Tak jako dóm je i kampanila obložená farebným mramorom. Biely mramor pochádza z Carrary, zelený z Prata,, ružový z marem (pobřežního pásu v južnom Toskánsku). Fasáda je ozdobená výklenkami so sochami (mj. od Donatella) a dvoma radami reliéfov. Spodnú tvorí šesťboké pole, hornú kosoštvorce. V oboch prípadoch ide o kópie, originály boli prenesené do Katedrálneho múzea, kde sú chránené před poveternostnými vplyvmi a nečistotou v ovzduší.

Šesťboké reliéfy v dolnej časti vytvořil Andrea Pisano, avšak o niektorých sa súdi, že vychádzajú z Giottových návrhov. Vidíme na nich stvorenie člověka, remesiel a živností jako moreplavby a lovu. Vyobrazenia svobodných umení na severnej strane (gramatiky, filozofie, hudby, aritmetiky a astrológie) pochádzajú od Lucy della Robbia. Reliéfy v hornej rade vytvořil opoť Andrea Pisano a vyobrazil na nich sedem planét, sedem ctností a svobodných umení. Sedem svatostí sa pripisuje Albertovi Arnoldimu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Duomo Santa Maria del Fiore