Štátne zriadenie
Španielsko je konštitučná monarchia Kortesy (parlament) tvorí Senát (horná komora) a poslanecká snemovňa (dolná komora). Senát sa skladá z 208 senátorov-štyria z každej provincie, piati z Baleárskych ostrovov, šiesti z Kanárskych ostrovov a po dvoch z Ceuty a Melilly- volených na štyri roky a ďalších 49 senátorov volených nepriamo autonómnymi komunitami. Poslanecká snemovňa má 350 členov volených priamo na štyri roky podľa systému pomerného zastúpenia. Kráľ vymenúva ministerského predsedu zo strany, ktorá má v parlamente väčšinu, ten zasa vymenúva radu ministrov (vládu), ktorá sa zodpovedá Poslaneckej snemovni. Každá zo 17 autonómnych komunít má svoj vlastný zákonodarný zbor.

Prírodne podmienky
Na severe Španielska sa rozprestiera hornatá oblasť, ktorá sa ťahá od Pyrenejí, oddeľujúcich Španielsko od Francúzska- cez Kantábrijské vrchy od Galície na pobreží Atlantiku. Veľkú časť územia zaberá centrálna plošina Meseta. Stúpa do výšky 600 metrov v Kastílii prechádza do vysočiny (Kastílske vrchy) a končí na juhu pri vrchoch Sierry Morevy. V Andalúzii na juhu leží masív Sierra Nevada s najvyšším štítom na španielskej pevnine, 3478 metrov vysokým Mulhacénom. K dôležitým nížinam patrí údolie rieky Ebro na severovýchode, pobrežná nížina okolo Valencie na východe a údolie rieky Guadalquivir na juhu. Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori tvoria štyri hlavné ostrovy Malorca, Menorca, Ibiza, Farmentera a sedem oveľa menších ostrovov. Kanárske ostrovy (pri pobreží Maroka a Západnej Sahary) tvorí päť veľkých ostrovov- Tenerife, Fuerteventura, Gran Canaria, Lanzarote a La Palma- dva menšie ostrovy a šesť ostrovčekov. Pico del Tiede na kanárskych ostrovoch je najvyšším štítom Španielska (3716 m). Mestá Ceuta a Mellila sú enklávy na severnom pobreží Maroka. Dôležité rieky: Tajo 1007 km, Ebro 910 km. Podnebie na juhovýchode je stredomorské s horúcimi letami a miernymi zimami. Vnútrozemie, ktoré je suché, má kontinentálne podnebie s teplými letami a chladnými zimami. Pyreneje majú studené alpské podnebie a severozápadná časť územia (Gálícia) zas vlhké oceánske so studenými letami.

Hospodárstvo
Vyše 10% ekonomicky činného obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Hlavnými plodinami sú jačmeň, pšenica, cukrová repa, citrusy a hrozno (na výrobu vína). Asi 20% pôdy zaberajú pasienky pre dobytok. Od 60. rokov sa prudko rozvíja priemysekná výroba.