SEVERNÁ ČÍNA
Oblasť sa rozprestiera medzi oblasťou hraníc s mongolskom na severe a povodím rieky Jang'c ťiang na juhu a pozostáva z niekoľkých ucelených častí. Huangtu Gaoyuan na severozápade je tvorený nahromadenými sprašami. Tento región je značne terasovitý a obrábaný. Veľká čínska nížina, najväčšia nížina v Číne, pozostáva z úrodných pôd vzniknutých zo spraší. Nakoniec je to Šandongská vysočina na Šandongskom poloostrove.

5. JUŽNÁ ČÍNA
Túto oblasť obkolesuje roklinu rieky Jang'c ťiang. Oblasť tvorí séria paniev s úrodnými aluviálnymi pôdami. Tieto panvy sú križované riekami a posiate jazerami. Sičuanská panva umiestnená na západe je uzavretá horskými výbežkami Centrálnych vrchov a predstavuje relatívne izolovanú oblasť kopcovitého terénu. Táto oblasť je známa intenzívnym terasovitým farmárstvom. Vrchoviny tejto časti sa tiahnu od východu Tibetskej náhornej plošiny až k moru.

6. TIBETSKÁ NÁHORNÁ PLOŠINA
Vysoká, horami lemovaná náhorná plošina je umiestnená na juhozápade Číny. Najvyššia náhorná plošina, Tibet má priemernú výšku 4877 m.n.m. a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväčším. Susedné pohoria sú Himaláje na juhu, Pamír a Karakoram na západe a Kven-Lun na severe. Plošina je posiata slanými jazerami a močiarmi, prekrižovaná horskými chrbtami a obsahuje aj pramene významných čínskych riek jako Indus, Brahmaputra, Chuang-Che, Jang'c-Ťiang, Mekong. Krajina je
pustá, neúrodná a posiata skalami.

Hranica medzi vnútornou a vonkajšou Čínou je už niekoľko storočí prakticky nemenná. Pre vnútornú Čínu je charakteristické usadlé, často závlahové intenzívne poľnohospodárstvo,
vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvateľstva. Vonkajšia Čína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým poľnohospodárstvom alebo doplnkovými poľnohospodárskymi oblasťami (napr. v oázach). Väčšinu obyvateľstva tvoria tradičné pastierske národy - Mongolovia, Tibeťania a turkické národy. V posledných dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Číny smeruje predovšetkým z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. V pohraničí Číny, v Tibetskej autonómnej oblasti sa rozkladá horský masív Himaláje, v ktorom sa na pomedzí Číny a Nepálu vypína najvyšší štít - Mount Everest (8 848,13 m).