Ale tieto snahy mali malý následok na pôrodnosť. Po období "Veľkého skoku" vláda zase videla rýchly nárast populácie a ich záujem na kontrole pôrodnosti sa znova oživil. V začiatkoch 60-tich rokov propaganda, o čosi hlasnejšia ako prvá, zvýrazňovala výhody neskoršej svatby. V roku 1964 sa úrady pre kontrolu pôrodnosti začlenily medzi centrálne vládne úrady. Druhá kampaň bola obzvlášť úspešná v mestách, kde sa počas rokov 1963-66 obmedzila pôrodnosť na polovicu. Chaos z kultúrnej revolúcie program zastavil. V rokoch 1972-73 sa znova rozbehla celonárodná kampaň kontroly pôrodnosti. Úradníci, ktorí mali tieto veci na starosti boli dosadení do každej administratívnej úrovňe každého úradu po celej krajine. Táto rozsiahla a zdanlivo efektívna sieť pokryla mestskú aj vidiecku populáciu. V mestských oblastiach, úrady verejnej bezpečnosti, obsahovali aj sekcie pre kontrolu populácie. Na vidieku, "bosí" doktori roznášali informácie a antikoncepciu členom "združenia ľudu".
V roku 1973 sa do hnutia plánovaného rodičovstva zapojil sám veľký Mao Ce-Tung, čo znamenalo väčší rešpekt tejto myšlienky.
Ciele rastu populácie boli určené v administratívnych jednotkách aj v individuálnych rodinách. V strede 70-tych rokov bola maximálna doporučená veľkosť rodiny dve deti v mestách a tri až štyri na vidieku. Od 79-teho vláda hlása jedno-dieťaťový limit pre obidve, mestské aj vidiecke rodiny a všeobecne určila maximum dve deti za špeciálnych okolností. V 86-tom mohli byť pre väčšinové národnosti dve deti na jeden manželský pár, tri za špeciálnych okolností a žiadny limit pre etnické skupiny s nízkou populáciou. Celkový cieľ jedno-dieťaťového systému bolo udržať celkovú populáciu na 1,2 miliarde cez rok 2000.
Jedno-dieťaťový systém bol veľmi ambiciózny program. Ako ostatné programy 60-tych a 70-tych rokov používal kombináciu propagandy, sociálneho nátlaku a v nejakých prípadoch násilné prinútenie. Spájal reprodukciu s ekonomickým aspektom. Odmeňoval tých, ktorí systém dodržiavali a pokutoval tých, ktorí to nerobili. Manželským párom s jedným dieťaťom dávali certfikát, že majú len jedno dieťa, ktorý ich oprávňoval na mnohé výhody ako peňažné prémie, dlhšia materská dovolenka, lepšia starostlivosť o dieťa, školy zdarma, boli preferovaní na lepšie ubytovanie. Za to sa museli zaviazať, že budú mať len jedno dieťa. Pokutami bolo zníženie platu, drahšia zdravotná opatera a horšie šance pri vybavovaní bývania.
Na vidieku bol veľký nátlak na dodržiavanie limitu jedného dieťaťa.