po zrode imperializmu a kolonializmu. Vzmáhajúcim európskym mocnostiam, ktoré sa považovali za priekopníkov výdobytkov nových čias, prírodných vied, industrializácie, technológie a spoločenskej premeny, sa Čína javila ako krajina, ktorá sa nachádzala v beznádejnej stagnácii a neschopná obnovy. Prežitý úradnícky systém konfuciánskych učencov, ktorí sa ako mandaríni snažili iba o zachovanie status quo, prekážal Číne na ceste k modernizácii. Rastúce pohŕdanie Západu čínskou civilizáciou zdieľala v tomto období aj časť kresťanských misionárov, ktorí takisto pohŕdali čínskou tradíciou a ohlasovanie kresťanského posolstva spájali s kultúrnou misiou vo forme šírenia západného školského vzdelania a životného štýlu. Toto často príliš úzke prepojenie kresťanskej misie s koloniálnou mocou viedlo zvlášť v radoch čínskej inteligencie k antikresťanským náladám. V tom čase vznikol slogan: "O jedného kresťana viac znamená o jedného Číňana menej". Antikresťanské hnutie vyústilo v spomenutom boxerskom povstaní v roku 1900 a prerástlo do prenasledovania kresťanských misionárov a čínskych konvertitov.
V tom čase sa v Európe udomácnil slovný zvrat o tzv. žltom nebezpečenstve, ktorý mienil - v rasisticky zúženom pohľade - ľudské masy čínskeho národa. Neskôr, po zvrhnutí cisárskej dynastie QING v r. 1911 sa v Číne medzi študentami sformovalo nové antikresťanské hnutie, ktoré odmietlo ako reakčné sily tak kresťanstvo ako aj konfucianizmus a vo vede a demokracii videlo rozhodujúce sily pre budúcnosť krajiny. Z tohto hnutia sa neskôr o.i. vyvinula aj Čínska komunistická strana, ktorá od vzniku ČĽR v roku 1949 podmieňovala realitu Novej Číny. Západný obraz o Číne bol od r. 1949 podmienený rozličnými ideologickými kampaňami, ktoré viackrát otriasli celou krajinou. Na jednej strane totiž prevládal obraz o čínskej KS, ktorá prenasleduje kresťanské Cirkvi, ako aj všetky iné náboženstvá a zoskupenia v Číne, ktoré sa nechcú podrobiť straníckemu diktátu. Na druhej strane sa však mnohým ľuďom na Západe javila osoba a program MAO ZEDONGA ako jediná alternatíva v čase konfliktu medzi Východom a Západom pre krajiny tzv. tretieho sveta, ktorá ukázala, ako sa možno presadiť zoči-voči vtedajším supermocnostiam.

Medzi atrakciou a strachom

Počas Kultúrnej revolúcie (1966-1976) bolo možné vidieť otriasajúce, avšak svojím spôsobom niekedy i fascinujúce obrazy príslušníkov Červených gárd, ktorí s knižočkou MAO ZEDONGA tzv. Červenou bibliou v rukách ničili "Štyri zlá" (t.j.