staré myslenie, starú tradíciu, starú kultúru, staré obyčaje) a ktorí zakladaním tzv. ľudových komún zdanlivo rozvíjali novú formu ľudskej spoločnosti. Obraz o Číne sa potom opäť zmenil so začiatkom reformnej politiky pod vedením DENG XIAOPINGA, ktorý sa so svojím sloganom "štyroch modernizácií" pokúšal o premenu čínskej spoločnosti, avšak jednak bez čo najmenšieho spochybňovania mocenskoho postavenia komunistickej strany a jej ideológie. Hospodársky rozvoj, ktorý sa rozpočal zanechaním dovtedajšieho štátneho plánovaného hospodárstva, prepožičal tejto politike v očiach mnohých západných pozorovateľov, oslepených veľkosťou otvárajúceho sa trhu, určitú vieryhodnosť. S masívnym brutálnym zákrokom vojenských síl proti demokratickému hnutiu v júni 1989, ktorý rozšliapal klíčiacu rastlinku začínajúceho sa alternatívneho politického hnutia v Číne, vystúpila znovu do popredia stará, dobre známa ohavná tvár komunistickej diktatúry, ktorá bezohľadne pošliapava ľudské práva.
Obraz Západu o Číne zostáva teda aj v súčasnosti naďalej plný napätia. Na jednej strane ponúka táto obrovská krajina mnohoraké možnosti pre obchod i hospodárstvo a je aj s turistického hľadiska zaujímavou krajinou s nespočetnými kultúrnymi pamiatkami. Avšak na druhej strane predstavuje Čína so svojím obrovským ľudským potenciálom a s politikou pridržiavania sa strnulých ideologických pozícií komunizmu s čínskym razením aj naďalej hrozbu pre svojich susedov i celý svet.