Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Čína
Dátum pridania: | 11.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | babenqa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 428 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 30m 10s |
Pomalé čítanie: | 45m 15s |
kliky ľavicových radikálov okolo MAOVEJ vdovy, začal DENG XIAOPING so zavádzaním reformnej politiky tzv. "štyroch modernizácií", ktorá priniesla novú orientáciu agrárnej a priemyselnej stratégie a následným tzv. "otvorením sa Číny" voči zahraničiu sa v konečnom dôsledku pričinila o hospodárske posilnenie krajiny. Aj v oblasti náboženskej politiky boli zavedené reformy, ktoré príslušníkom rozličných náboženstiev garantovali obmedzenú náboženskú slobodu. Následne došlo k neočakávanému rozvoju a aktivite kresťanských Cirkví, ktoré napriek obavám v zahraničí neboli prenasledovaním v čase kultúrnej revolúcie úplne zničené. Zatiaľ čo však katolícka Cirkev zostáva kvôli otázke biskupských menovaní pápežom a styku s Vatikánom rozdelená, prežívajú protestantské cirkvi nebývalý rast. Čínska reformná politika však už čoskoro naráža na hranice, spočívajúce vo vládnucej leninsko-marxisticko-maoistickej ideológii KS a jej nárokom na vedúcu úlohu vo všetkých oblastiach spoločnosti. Hospodárska liberalizácia v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu priniesla širokým vrtstvám skromný blahobyt a po prvýkrát dokázala zaistiť základné zásobenie obyvateľstva potravinami. Tento vývoj bol však spojený s rastúcou korupciou straníckych kádrov a politickej triedy. Predovšetkým v študentských kruhoch dochádza postupne k protestom a požiadavkám po ďalekosiahlych politických zmenách v krajine a väčších demokratických právach.
VLÁDA ZBRANÍ
Kampane čínskej KS, zamerané na výstavbu tzv. "socialistickej duchovnej civilizácie" narazili však u obyvateľstva iba na výsmech a odmietnutie. Všeobecná nespokojnosť v širokých kruhoch čínskej spoločnosti, prejavujúca sa v protestných akciách študentov a neskôr robotníkov ako i iných skupín obyvateľstva v máji 1989, upútala veľkú pozornosť vo vnútri krajiny i za hranicami. Obrazy protestujúcich študentov na pekingskom historickom námestí Nebeského mieru (Tian'anmen), požadujúcich ďalekosiahlu demokratizáciu krajiny, ktoré médiá rozšírili do celého sveta, posilnili vo svetovej verejnosti očakávanie zásadnej zmeny dovtedajšej čínskej politiky. Vojenským potlačením tejto prevažne pokojnej demonštrácie dňa 4. júna 1989 však komunistickí mocipáni jasne ukázali, že ich moc ešte stále bazíruje na použití zbraní a že demokratické hnutie u obyvateľstva nenašlo ešte takú veľkú podporu, ako to naznačovali správy a obrazy v televízii.
Krvavé potlačenie demokratického hnutia viedlo najskôr k relatívnej izolácii Číny v medzinárodnej politike a k určitému zhoršeniu zahraničných obchodných stykov.