Čína patrí k najväčším krajinám na svete a má niekoľko tisícročnú históriu, bohatú kultúrnu minulosť a rôznorodú filozofickú i náboženskú tradíciu. Táto Ríša stredu (Zhong-guo) zaujímala kvôli svojej rozlohe a obrovskému počtu obyvateľstva vždy mimoriadne postavenie medzi krajinami a národmi sveta, aj keď Čína musela vo svojej dlhej histórii pod vládou etnicky rozdielnych dynastií a rozličných ideológií zažiť lesk i biedu.
Čínske dejiny majú svoje počiatky ešte v súmraku mytologických udalostí a legiend. Legendárny kráľ YU údajne založil dynastiu XIA, ktorá vraj vládla od 22.-17. st. pr. Kr. Avšak až nasledovná panovnícka dynastia SHANG (16.-11. st. pr. Kr.) zanechala archeologicky dokázateľné stopy. Významnejšou bola neskôr dynastia ZHOU (1121-221 pr. Kr.), počas ktorej došlo v tzv. Jarnej a Jesennej perióde (771-481) k prvému rozkvetu čínskeho myslenia. Práve do tejto epochy sa zaraďuje aj účinkovanie KONFÚCIA, LAOZI a MENCIA, ktorí odvtedy až dodnes významne ovplyvňujú život, kultúru a myslenie čínskej spoločnosti. Predovšetkým KONFÚCIOVO učenie so svojimi základnými vzťahmi podriadenosti medzi vládcom a poddaným ako aj medzi ľuďmi návzájom podľa ich postavenia odvtedy určovalo zásadné predpisy pre fungovanie štátneho i súkromného života. V súvislosti s dejinami myslenia je zaujímavé, že KONFÚCIUS už v tomto pomerne skorom historickom období chápal vlastné dielo už iba ako obnovenie kedysi jestvujúceho ideálneho stavu, ktorý sa on rozhodol znovu nastoliť. Podobné pokusy o nastolenie niekdajšieho prvotného poriadku z tzv. Zlatej epochy možno v čínskych dejinách pozorovať niekoľkokrát.

Výstavba Veľkého múru

Prvé panovnícke dynastie nepoznali ešte jednotný štát, ktorý by zahŕňal celú Čínu. Až počas relatívne krátkej vlády dynastie QIN (221-206 pr. Kr.) došlo pod vedením mocného, ale veľmi násilného cisára QIN SHI HUANGDI k zjednoteniu krajiny do štátu, v ktorom boli zavedené jednotné miery, váhy, mince, písmo a komunikačný systém. To sa stalo základom pre jednotné administratívne riadenie tejto obrovskej ríše. Kvôli ochrane a zabezpečeniu hraníc pred inváziami nomádskych národov do agrárnych oblastí čínskej ríše rozpočal spomenutý cisár výstavbu Veľkého múra. Vo vnútri ríše presadzoval tento panovník svoje ideologické predstavy s použitím neslýchaného násilia, napr. pálením filozofických a historických diel ako aj - ako o tom neskôr infornujú čínske historické žriedla - popravami a usmrcovaním mnohých konfuciánskych učencov.