Druhým sa vidí, že v meste nie je nič, čo by za to stálo, že chýbajú obchody a služby, dobré cesty, plaváreň, byty, garáže, záhrady, sídliská sú samý betón a nuda, a keď sa niečo urobí, vzápätí to zničia vandali. Nuž taký je vraj život v tomto meste… A pravda o ňom? Ako vždy, niekda uprostred oboch krajností.

Dnes sa život mesta sústreďuje najmä na iuliciach SNP, Jozefa Dekréta Matejovie a na ulici Hradnej: tu je sieť obchodov, služieb, školských, zdravotníckych a kultúrnych zariadení. Rozhodujúcim zdrojom pracovných príležitostí, nielen pre Hrádočanov, sú Tesla, Alcatel, Drevoindustria, Lesný závod, Lesostav, Semenoles, ale I Lipagro a rôzne menšie či väčšie súkromné firmy. K nim sa do podoby mesta pripája bohatá tradícia školstva, Dnes je v meste popri dvoch základných školách a základnej umeleckej škole päť škôl stredných – Stredná lesnícka škola s vyše dvestoročnou tradíciou, Gymnázium, Stredná priemyselná škola elektortechnická a dve stredné odborné učilištia- elektrotechnické a drevárske. Popri školách významné miesto patrí vede a výskumu, ktoré reprezentujú tiež na vysokej odbornej úrovni Výskumné ústavy-včelársky a lesnícky a Výskumná a šľachteteľská stanica zemiakárska. Pri prechádzke mestom si oprávnene zasluhuje pozornosť viac ako 200 – ročná lipová alej s okolitou.