Liptovský hrádok

Pôvod názvu

Od začiatku minulého storočia sa Hrádok začal pomenúvať najprv Hradek či Hrádok, v rokoch 1877-1918 ako pomaďarčený Lipóujvár a po prevrate ako Hrádok, napokon od roku 1927 ako osada Liptovský Hrádok. V polovici 19.storočia bol Hrádok- podľa viedenských Slovenských novín- „osada samými komorskými úředníky a služebníky obydlena“.Od roku 1854 sa tu presťahoval súdny a daňový úrad,čím tu vznikol slúžnovský úrad, pôsobiaci až do vzniku Česko-Slovenska.Hneď po prevrate vznikol okres-pre roky 1918-1928 a potom znova pre roky 1944-1960. Po roku 1921 tu žilo 667 ľudí, do konca II. Svetovej vojny ich mierne pribudlo- rozšírením píly na najväčšiu na Slovensku, stavbou Semenolesu, novými ulicami najmä oproti železničnej stanici, čím sa Hrádok spojil s Prekážkou.

Rozvoj priemyslu

Zvýšené dolovanie rudy v Bocskej doline vyvolalo stavbu spracovateľských tovární na východ od Lipt. Hrádku, v blízkosti Červeného kúta.Pracovala tu vysoká pec, neskôr manufaktúra na výrobu kvalitných zbraní s ich odbytom až do Viedne, neskôr zmenená na železnú dielňu. Keď založili zbrojovku, prišlo sem vyše sto robotníkov z Rakúska, pre ktorých vybudovali smerom na Hrádok novú osadunazvanú Fabrica(Vyšné Fabriky).Výstavbou tovární, píl a školy sa Hrádok po úpadku hradu znova stával hospodárskym I kultúrnym strediskom horného Liptova, centrom lesníctva, drevárstva, pltníctvaa začas I železiarstva spojeného s baníctvom. S tým súvisel príliv robotníkov, inteligencie a vznik ľudovej školy (ktorá bola začas lesníckou a pre dievčatá čipkárskou).Hrádocká škola mala až do prevratu vynikajúci chýr a chodili do nej na nemčinu či maďarčinu žiaci z celého okolia.

Mesto Liptovský Hrádok je samosprávny územný celok Slovenskej republiky a v jej rámci historickou súčasťou regiónu Liptova.
Územie mesta zaberajúceho 6 666,1 ha tvorí súbor katastrálnych území Lipt. Hrádku a jeho častí, žije v ňom približne 10 900 obyvateľov.
Aký vlastne Hrádok je? Pre niekoho tiché, útulné mestečko, ktoré na seba upozorňuje krásou okolia, pozoruhodnosťou vlastnej bohatej histórie vpísanej do architektúry budov, umeleckých diel a životného prostredia. Pre niekoho neusporiadané, naskrze zdevastované a otrávené mesto. Jedným sa vidí, že žije rušným hospodárskym tempom, bohatým kultúrnym a športovým životom, je centrom vzdelania a vedeckej práce, spoločenstvom odvážnych, odhodlaných a pracovitých ľudí.

Druhým sa vidí, že v meste nie je nič, čo by za to stálo, že chýbajú obchody a služby, dobré cesty, plaváreň, byty, garáže, záhrady, sídliská sú samý betón a nuda, a keď sa niečo urobí, vzápätí to zničia vandali. Nuž taký je vraj život v tomto meste… A pravda o ňom? Ako vždy, niekda uprostred oboch krajností.

Dnes sa život mesta sústreďuje najmä na iuliciach SNP, Jozefa Dekréta Matejovie a na ulici Hradnej: tu je sieť obchodov, služieb, školských, zdravotníckych a kultúrnych zariadení. Rozhodujúcim zdrojom pracovných príležitostí, nielen pre Hrádočanov, sú Tesla, Alcatel, Drevoindustria, Lesný závod, Lesostav, Semenoles, ale I Lipagro a rôzne menšie či väčšie súkromné firmy. K nim sa do podoby mesta pripája bohatá tradícia školstva, Dnes je v meste popri dvoch základných školách a základnej umeleckej škole päť škôl stredných – Stredná lesnícka škola s vyše dvestoročnou tradíciou, Gymnázium, Stredná priemyselná škola elektortechnická a dve stredné odborné učilištia- elektrotechnické a drevárske. Popri školách významné miesto patrí vede a výskumu, ktoré reprezentujú tiež na vysokej odbornej úrovni Výskumné ústavy-včelársky a lesnícky a Výskumná a šľachteteľská stanica zemiakárska. Pri prechádzke mestom si oprávnene zasluhuje pozornosť viac ako 200 – ročná lipová alej s okolitou.