V prístupe ku vzdelaniu, politickej participácii, informáciám a mnohých ďalších oblastiach, ktoré sú od týchto priamo či nepriamo závislé.

4.1 Občianstvo

Po vzniku samostatnej Lotyšskej republiky roku 1991 sa vynorila principiálna otázka- keďže v tom čase až 40 percent obyvateľov Lotyšska nebolo pôvodne lotyšskými občanmi ani ich potomkami , viedla sa diskusia o tom, komu má byť priznané občianstvo. Existovali v zásade dva varianty: 1. Občianstvo získajú všetci, ktorí žili v Lotyšsku v čase obnovenia samostatného Lotyšska. 2. Občianstvo bude priznané na základe legislatívy samostatného Lotyšska. Zákon (z roku 1994)pojednávajúci o tom, kto má právo získať lotyšské občianstvo, otvorene segreguje ľudí na základe etnickej príslušnosti. Napríklad vraví, že nárok na občianstvo majú všetci Lotyši, ktorí majú trvalé bydlisko na území Lotyšska. Nie však Rusi, Bielorusi, Ukrajinci,.. Ďalej zákon veľmi podrobne opisuje za akých podmienok môže byť priznané lotyšské občianstvo deťom (pochopiteľne rozlišuje, či bolo narodené pred alebo po vyhlásení samostatného Lotyšska, akej národnosti sú jeho rodičia, kde bývajú a pod.). Výhodu majú deti (t.j. obyvatelia Lotyšska narodení po 4. máji 1990) , ktoré navštevovali stredné školy, kde bol vyučovacím jazykom lotyšský, alebo predložia dokument, ktorý dosvedčuje, že plynulo ovládajú Lotyštinu. Takíto obyvatelia majú prakticky istotu, že občianstvo im štát prizná.

Keďže v Lotyšsku je veľké množstvo občanov, ktorí nespĺňajú vyššie uvedené podmienky a nie sú teda občanmi Lotyšska, parlament ustanovil inštitút naturalizácie. Ten umožňuje uchádzať sa a získať lotyšské občianstvo veľkej časti Lotyšských neobčanov. Aj tu však platia reštrikcie. Nielenže sú stanovené podmienky, kto sa môže stať občanom v procese naturalizácie, ale je aj dané, kto v žiadnom prípade lotyšské občianstvo nezíska. Tieto podmienky sú stanovené v 11 paragrafe :

- žiadateľ neústavne jednal v neprospech existencie samostatného Lotyšska a súd to uznal

- žiadateľ po 4. máji 1990 neústavne propagoval fašizmus, komunizmus, šovinizmus, nacizmus alebo inú totalitárnu ideológiu a súd to uznal

- žiadateľ je štátnym úradníkom alebo zamestnaný v armáde inej krajiny

- žiadateľ po 17. júni 1940 ako príslušník ozbrojených síl Sovietskeho zväzu sa počas demobilizácie usadil na území Lotyšska a nebol jeho obyvateľom predtým

- žiadateľ bol zamestnancom, informátorom, agentom akejkoľvek štátnej tajnej alebo informačnej služby v súlade so zákonom

- žiadateľ bol odsúdený v ktoromkoľvek štáte svete za čin ktorý je trestný aj v Lotyšsku v čase, kedy tento zákon nadobúda právnu silu

- žiadateľ po 13. Januári 1991 jednal v neprospech Lotyšskej republiky v určitých (zákonom špecifikovaných) organizáciách.


Z týchto podmienok neexistuje žiadna výnimka.

Ďalej sú stanovené podmienky, kto sa môže uchádzať o občianstvo Lotyšskej republiky.